Zlákali mě na podzimní výlet do Madridu, snad abych pochopil, že vidět neznamená vědět, že vidíme jenom to, o čem už cosi víme. A čím méně víme, tím méně vidíme. Proč vlastně milióny lidí tak náruživě cestují, opravdu věří, že cestování rozšiřuje obzory?

Turecká ofenzíva na severovýchode Sýrie, vzduchom i po zemi, ktorá už hlási aj civilné obete, je symbolický zvonec za „americkým“ svetovým poriadkom fungujúcim 70 rokov.

Taký je film Cigarety a pesničky dokumentaristu Mareka Šulíka, ktorý vznikol na pôde projektu AfterPhurikane giľa etnomuzikologičky Jany Belišovej. Nielen oni dvaja doň svoje duše vložili, ďalší si tam idú dušu vyspievať či inak vymuzicírovať, niekedy tam duša pomedzi slová uniká z úst v podobe nikotínového obláčika. A divák sedí a nasáva – zrakom, sluchom, dušou.

Či prežije EÚ súčasné otrasy v dnešnom zložení, isté nie je. Ale že sme vykročili k Spojeným štátom európskym – či sa už nimi napokon stane celá EÚ, alebo len jej časť – sa javí ako hotová vec.

Boli roky, keď bolo Jána Stacha plno. Nielen v poézii, ale aj v reálnom priestore literatúry - v redakciách, vydavateľstvách, kaviarňach, krčmách... Jeho vplyv na modernú slovenskú poéziu bol obrovský. Celá jedna generácia, desiatky mladých básnikov boli zasiahnutí bleskom stachovskej obraznosti a metaforiky.

S historikom ÚPN Patrikom Dubovským sme v roku 2010 hovorili o vzťahu komunistického režimu ku katolíckej cirkvi, o likvidácii gréckokatolíkov a takzvanej cirkevnej šestke.

O úniku mozgov – čiže o odchádzaní vzdelaných mladých ľudí do zahraničia – sa u nás hovorí často a oprávnene. A hoci je každému jasné, že na budúcnosti tejto krajiny sa to prejaví značne negatívne, pre návrat mladých úspešných vedcov robíme žalostne málo. Niektorí sa však napriek tomu vracajú. Prečo to robia?

Pospomínali sme tradície, niektorí navštívili kostoly, niektorí sa modlili, niektorí aj postili. Zazneli príhovory kňazov, médiá zaznamenali rázovitú oblievačku. A je po sviatkoch. Je toto Veľká noc?

Ak sa poviete slovo alternatíva, mnoho ľudí si predstaví niečo veľmi ťažko počúvateľné. No do tejto škatuľky dnes patrí aj hudba, s ktorou sa vracia krása.

Keď si pozriete obal najnovšieho albumu Johnnyho Casha Ain’t No Grave, všimnete si, že vpredu sa nás usmieva mladý zubatý chlapec a vzadu je fotka starého Casha, pozerajúceho sa spoza okna. Oba zábery ohraničujú pozoruhodný a búrlivý život legendy americkej populárnej hudby.