Španielsko a Taliansko vraj vyhrali bitku nad Angelou Merkelovou. Najprv na júnovom summite, kde „musela“ súhlasiť s rozšíreným použitím eurovalu (pôžičky priamo bankám, nákupy dlhopisov). Neskôr mala prehrať aj druhé kolo na stretnutí ministrov financií, kde si Madrid vybojoval ročný odklad plnenia cieľa rozpočtového deficitu.

V situácii, keď nad Slovenskom visí zničujúca kombinácia vonkajších šokov a ideologicky najzadubenejšej vlády, sa parlamentná opozícia predvádzala rozpravou o kanalizačných poklopoch, alkohole v krvi cyklistov a pod. Tento tristný obraz z poslednej schôdze NR SR sumarizuje úpadok, do ktorého sa tzv. pravica postupne prepadávala desať rokov. Pričom ani po tzv. zmenách v SDKÚ a KDH nevidieť nielenže horizont obratu, ale – a to je horšie – ani reálneho odporu voči vláde, ktorá má všetky predpoklady byť ešte škodlivejšou, než boli vlády Mečiarove.

Prvá cesta premiéra do Bruselu potvrdila podozrenie, že reči o šetrení a znížení deficitu sú neúplným fragmentom skutočnosti. Lžami, že verejné financie prevzal v katastrofálnom stave, ktoré zopakoval aj Barrosovi a spol., sa Fico odpichol k cieľu, za ktorým prišiel: Vyrokovať s komisiou na rok 2012 úpravu (zmäkčenie) schodku 4,6 % HDP.

Poplašná správa, že v rozpočte 2012 je diera 500 miliónov eur, môže ašpirovať ako na nomináciu na Objav roka, tak i na Podfuk roka. Oboje je možné. Kažimírove reči o mínach, ktoré zostali po Miklošovi, môžu byť totiž premrštené, avšak aj keby zodpovedali realite, ten posledný, kto má nárok sa čudovať a vykrikovať, je súčasný minister financií.

Víťazstvo socialistu vo Francúzsku vítalo, nielen na Slovensku, jedno základné klišé. Hollande vraj „mení debatu o kríze“. Problém, ktorý sa už čoskoro vyjaví v plnej paráde, však je, že mení nielen debatu, ale i mocenskú rovnováhu v EÚ. So slovenským pričinením – a v slovenský neprospech.

Slovenská debata o druhom pilieri sa podobá tej nedávnej maďarskej o prezidentskom kandidátovi. Na meno nástupcu Schmitta si tam zatipoval každý. Celý čas mlčal iba majiteľ posledného slova.

Vláda jednej strany, ktorej budovanie Fico práve ukončil, preberie po Radičovej neľahkú štafetu: Čeliť výzvam krízy, dlhov a „európskeho projektu“, ktoré determinujú dnešok a predznamenávajú pre Slovensko turbulentnejšie časy, než za 22 rokov slobody zažilo.

Skutočnosť, že vízia parlamentu bez SDKÚ sa vôbec objavila a zvažuje, už predznamenáva preskupovanie na politickej mape. A to takmer aj bez ohľadu na marcový výsledok Dzurindovej strany. Pokiaľ sa teda nezmátožia nejako celkom výrazne cez 10 percent, čo je však čoraz nepravdepodobnejšie... Aj keď nie vylúčené.

Dva prieskumy, ktoré mapovali terén približne mesiac po zjavení Gorily a dva pred voľbami, nesú posolstvo, že škandálom sa politická scéna zachvela, ale neotriasla. Dôkaz: Prekvapilo by niekoho, keby uvidel tie isté percentá MVK a Focusu bez existencie Gorily?

Kúzlo bizarného v krištáľovej podobe: Posledný minister obrany na Slovensku, ktorý dokončil celé funkčné obdobie, sa volal Ján Sitek.