Slovenská debata o druhom pilieri sa podobá tej nedávnej maďarskej o prezidentskom kandidátovi. Na meno nástupcu Schmitta si tam zatipoval každý. Celý čas mlčal iba majiteľ posledného slova.

Vláda jednej strany, ktorej budovanie Fico práve ukončil, preberie po Radičovej neľahkú štafetu: Čeliť výzvam krízy, dlhov a „európskeho projektu“, ktoré determinujú dnešok a predznamenávajú pre Slovensko turbulentnejšie časy, než za 22 rokov slobody zažilo.

Skutočnosť, že vízia parlamentu bez SDKÚ sa vôbec objavila a zvažuje, už predznamenáva preskupovanie na politickej mape. A to takmer aj bez ohľadu na marcový výsledok Dzurindovej strany. Pokiaľ sa teda nezmátožia nejako celkom výrazne cez 10 percent, čo je však čoraz nepravdepodobnejšie... Aj keď nie vylúčené.

Dva prieskumy, ktoré mapovali terén približne mesiac po zjavení Gorily a dva pred voľbami, nesú posolstvo, že škandálom sa politická scéna zachvela, ale neotriasla. Dôkaz: Prekvapilo by niekoho, keby uvidel tie isté percentá MVK a Focusu bez existencie Gorily?

Kúzlo bizarného v krištáľovej podobe: Posledný minister obrany na Slovensku, ktorý dokončil celé funkčné obdobie, sa volal Ján Sitek.

Nie je prekvapením, že zostavovanie vlády sa Ficovi nedarí tak rýchlo, ako by sa dalo. Zdržanie je znamením, že v zdanlivo monolitnej strane vzplanuli pozičné zápasy o moc a vplyv.

To, že aj tretie predčasné voľby na Slovensku prehrali sily, ktoré ich zbytočne a hlúpo vyvolali, nie je vôbec prekvapenie. Poučenie však existuje. A katastrofický rozmer porážky ohlasuje, že zďaleka nie je jediné, ktoré musia voči sebe vyvodiť.

Aj keby volebnú sobotu poznačili provokácie (dozvieme sa až po uzávierke), fenomén gorilích protestov, ktorý vcelku výrazne zasiahol do kampane, je vyčerpaný. Posledné happeningy v Bratislave a krajských mestách, ktoré prilákali viac novinárov ako účastníkov, sú bodkou za pokusom, v ktorom mnohí videli nádej, že obnoví spätnú väzbu politiky s verejnosťou. Je to bodka ešte aj vtedy, ak by snaha o pokračovanie mítingov po voľbách nevyprchala.

Spochybnenie regulárnosti volieb je azda posledné korenie, ktoré najhoršej slovenskej kampani ešte chýbalo k dokonalosti. Už nechýba.

Tragická kampaň, ktorú vedú rozprášené voje slovenskej pravice, si koleduje o príučku takpovediac na celý život. Zvlášť to, čo predvádza špeciálne  SDKÚ, je akoby donáška nadpolovičnej väčšiny Smeru do domu, takpovediac na striebornom podnose.