Chutia vynikajúco a ten vnem na jazyku sa nedá k ničomu inému prirovnať. Len keby sa k nim človek nemusel prebojúvať cez tie tŕne. Malé čudné melóniky visiace na kríkoch. Nazývame ich egreše.

Stretávame sa s tým zabudnutým čudom čoraz častejšie, každý šéfkuchár sa ňou chce na jedálnom lístku blysnúť, akoby to bol neviemaký zázrak. Pričom ide o obyčajnú stuhnutú kukuričnú kašu. Na lístku ju nájdeme pod názvom polenta.

Najviac ho vidieť v Grécku a na Cypre. Usmiati ľudia si posedkávajú na pláži alebo v tieni svojich kamenných domov a držia v rukách niečo, čo sa síce podobá na kávu, no pôsobí skôr ako miešaný nápoj. Frapé.

Existuje mnoho vecí a nie sú to vždy úplné kraviny, ktoré vznikli absolútnou náhodou. Niekto niekde niečo zabudol, druhému zas niečo niekam spadlo, tretí si zamenil ingredienciu a vznikol vynález, z ktorého máme dodnes veľkú radosť. Podobne je to s nanukom.

V staroveku a antike sa usporadúvali všakovaké opulentné hostiny, ktoré popri gurmánskom pôžitku prinášali hosťom ešte niečo navyše. Nevšedný zážitok, ktorý opájal všetky zmysly – chuť, čuch, zrak, sluch aj hmat. Dnes sa túto úlohu snažia prevziať trojhviezdičkové michelinské reštaurácie.

So stravou pri potulkách svetom niekedy býva problém. Jeden by aj ochutnal miestnu kuchyňu, no bojí sa, že nedopadne dobre. Druhý síce naberie odvahu, no skončí v najhoršej pasci na turistov. Tu je zopár tipov pre oboch.

Patrí medzi jednu z najväčších delikates. Kto ho skúsil, pokúša sa pri opise jeho chuti márne nájsť ten správny výraz a väčšinou končí pri prevrátení očí a slastnom hmmm. Intenzívna chuť mora skrytá v pichľavom obale – kaviár z morského ježka.

Referendum o rodine bolo neplatné, hlasovať prišlo menej ako milión občanov. Jeho témy však z verejnej debaty nezmiznú, otázkou je, ako budú ďalej žiť.

Minister Kažimír tvrdí, že chce bojovať proti únikom, dnes prijatá novela si však už vyslúžila vlnu kritiky. De facto zvyšuje dane a Jozef Kolár s ňou kvôli možnej retroaktivite ide na Ústavný súd.

Chorvátsky jezuita Tomislav Kolakovič založil na Slovensku v 40-tych rokov krúžky takzvanej Rodiny. Stali sa základom podzemnej cirkvi, ktorá bojovala proti komunizmu. O tom, aké boli Kolakovičove osudy po odchode z Československa, sa veľa nevie. Spolu s kolegom Jaroslavom Daniškom sme sa na konci leta pokúsili zistiť aspoň nejaké nové informácie. Tu je výsledok.