Keď sa povie Daniel Lipšic, vybaví sa obraz politika, v ktorého kariére stále prevažujú klady nad zápormi. To je na Slovensku veľká vzácnosť. Žiaľ, radikálny krok, ku ktorému sa nedávno odhodlal ? založenie vlastnej strany ? ho môže tejto výnimočnosti ľahko zbaviť.

Prvý, ale nie hlavný dôvod, prečo byť skeptický k „najzásadnejšej reforme štátu po r. 1989“ (Robert Fico) je, že – s odpustením za klišé – ani čert sa nevyhýba svätenej vode tak, ako predseda slovenskej vlády výrazu „reforma“. Až v súvislosti s projektom ESO, ktorý ohlasuje minister vnútra, premiér objavil slovo reforma. Pozoruhodné.

So superlatívmi sa nemá preháňať, ale „ozdravný plán“ druhej Ficovej vlády je raritný i v našej bláznivej Európe. Pokiaľ sa z toho, čo sa vynára, realizuje len polovica, čaká nás dramatická a ekonomicky extrémne škodlivá konsolidácia. A to napriek skromnému cieľu: 1,5 miliardy „úspor“. Dôvod? Táto rozpočtová korekcia je hlboko pod priemerom toho, čo sa dnes v Európe deje.

Prominentný politik, chytený s úplatkom v škatuli od obuvi, je obraz až neskutočný. Čudesné špecifikum prípadu Rath – zadržanie takpovediac „s krvavými rukami“ – je zrejme pridaná hodnota jeho osoby.

O tom, že Pál Schmitt je plagiátor, ktorý prišiel k doktorskému titulu krádežou duševného vlastníctva, niet pochýb od 10. januára. V ten deň priniesol portál hvg.hu prvú analýzu jeho „práce“, ďalšie príspevky už len spresňovali mieru plagiátu až na konečných 213 opísaných strán z celkových 225, čím už len zvyšovali neznesiteľnú trápnosť situácie. A to nielen pre prezidenta, ale aj pre ústavnú väčšinu Fideszu, a najmä pre Maďarskú republiku.

„Veľký“ doktorát z filozofie predsedu KDH je ďalší z množstva titulových škandálov, ktoré pravidelne explodujú (už aj) na Slovensku. Skutočnosť, že v epicentre stoja – z podstaty mediálneho záujmu – politici, doteraz odkláňala pozornosť od systémových príznakov k osobám hriešnikov. S Jánom Figeľom zrejme dôjde k posunu, ale na zmenu je neskoro.

Návrh rozpočtu na rok 2013 potvrdzuje a umocňuje základné podozrenie, ktoré visí v povetrí od nástupu vlády a už tu bolo vyslovené: Fico & Kažimír chcú celú „konsolidáciu“ verejných financií urobiť na príjmovej strane. Tie úvodzovky na „konsolidácii“ sú úplne namieste. Obsahom tohto výrazu je stabilizácia dlhodobého rastu dlhov, čo vládny návrh nie je ani omylom.

Napriek urputnému odporu opozície Robert Fico presadil, čo si dávno zaumienil: Novela o sociálnom poistení je najškodlivejší ekonomický zákon, aký slovenskí politici za 20 rokov demokracie prijali.

Ak chcete pochopiť filozofiu a skladbu tzv. ozdravného balíčka Ficovej vlády, kľúčom je táto kúzelná veta šéfa Inštitútu finančnej politiky (pri MF): „Máme nejaké spektrum možností konsolidácie, ktoré je väčšie než požadované. A záleží na politickom rozhodnutí, či sa vláda rozhodne uskutočniť všetky opatrenia (...), alebo niektoré z nich neuskutoční.“

Majstrovstvám Európy vo futbale, ktoré sa v piatok začali, hrozia bojkoty politikov, ktorí sa inak na tribúnach ukazujú veľmi radi. Pohnútkou tých, čo účasť zvažujú, či ju už odriekli, je kauza Julie Tymošenkovej. Udalosť sa však môže skončiť „píár katastrofou“ (BBC) pre Ukrajinu a v menšej miere dokonca i Poľsko aj pre obavy z rasisticko-násilníckych prejavov na štadiónoch.