S Róbertom Sedlákom sme sa stretli podvečer prvého septembra. Dôvodom nebolo rozoberanie slovenskej Ústavy, ktorá mala práve svoj Deň, ale jeho rádio, ktoré sa v tento deň druhýkrát narodilo.

Nedávno vydaná, a teda ešte čerstvá kompilácia Rádia_FM Nevydané_neslýchané je pestrofarebnou vizitkou jediného slovenského rádia, ktoré nepodlieza vkusu „priemerného poslucháča“ a zároveň dôkazom jeho hodnoty.

Jedno z poznávacích znamení príchodu do Chorvátska je hudba. O kvalite našich rádií sa popísalo všeličo, ale tým ich sa nič nevyrovná. Balkánsky Senzus zo všadiaľ, všade a celý deň.

Dobre si to pamätám: základná vojenská služba a v rádiu patetická Reklama na ticho. Spoluvojaci (hlavne z Čiech) pridávajú hlasitosť. Team sa im páčil.

Zlaté časy rádia už byly? Za sebe si nejsem jistý. Mám totiž na rádio celoživotní návyk a poslouchám ho, pokud jsem v blízkosti přístroje, od rána do noci.

V čom by mal byť rozhlasový rok 2008 iný ako ten predošlý? Najmä v tom, že existujúce rádiá sa udržia nad vodou, a nové by mohli pozvoľna pribudnúť.

Kto chodil do Stoky alebo počúval Živé kvety, presne vie, o koho ide. Absolútna väčšina Slovákov o nej vôbec nikdy nepočula. Nevideli ju v divadle, v televízii ani nepočuli v komerčnom rádiu. Lebo ona je vždy niekde mimo hlavného prúdu. Exot alebo femme fatale? Lucia Piussi.

Nemám televízor. Nemám ho už pol roka. Za ten polrok som si navykol počúvať rádio. Český rozhlas. Rádiožurnál. Prvý program verejnoprávneho rádia. Hrali na ňom síce strašnú hudbu, čudnú zmes toho najhoršieho z 80. rokov s tým najhorším z našich rokov, ale boli tam informácie.

Denné spravodajstvo, rozhovory a živé vstupy, týkajúce sa politického a spoločenského diania v Európskej únii, v desiatich jazykoch prinesie v apríli spoločné vysielanie rozhlasových staníc krajín EÚ.

„Kde to máte v Poľsku najradšej?“ spýtal sa ma nedávno redaktor českého rádia Wave. Vymenoval