Basgitarista Pavel Daněk bol kapelníkom skupiny Burčiak, ktorá s Dežom Ursinym nahrala albumy Nové mapy ticha a Modrý vrch. Bol aj producentom niekoľkých ďalších Ursinyho albumov.

Bolo krásne letné predpoludnie. Vzal som si do svojho prímestského vlaku bicykel, nie preto, aby som potom v Prahe športoval, ale preto, že minimálne po Starom a Novom meste a Malej Strane je to spoľahlivo najrýchlejší spôsob dopravy po českom hlavnom meste. Dokonca rýchlejší ako metro. Z Masarykovho nádražia, kde môj „panťák" končil, navyše vedie cesta najkrajšími časťami Prahy, takže je aj čím sa kochať. Len sa musíte vyhnúť tým obrovským chuchvalcom turistov, ktorých tu máme, našťastie, požehnane.

Jej koncert označili niektorí za vrchol, iní za najväčšie prekvapenie tohtoročnej Pohody. Vyrástla na grunge, snívala o tom, že bude gitaristkou My Bloody Valentine, píše krehké pesničky, ktoré však hráva aj v ostrom, rockovom prevedení. A miluje prácu v štúdiu. Jedna z najvýŕaznejších írskych pesničkárok Gemma Hayes.

Mal to byť protestný koncert ako každý iný. Dievčatá zo skupiny Pussy Riot, oblečené vo farebných šatách s kuklami na hlave, vnikli do moskovského chrámu Krista Spasiteľa, kde vykrikovali protiputinovské heslá.

Vydanie zbierky poviedok Etgara Kereta Zrazu klope ktosi na dvere je prvý prekladom beletrie z hebrejčiny do do slovenčiny. Ale to zďaleka nie je jediná kvalita tejto pozoruhodnej knihy.

Predseda SDKÚ-DS, poslanec a bratislavský župan Pavol Frešo, má zo všetkej práce, ktorú dnes robí, najradšej tú časť, keď sa môže stretávať s ľuďmi v teréne. Na druhej strane najviac nenávidí, keď sa vedú plané reči.

Minulé storočie patrilo básnikom, dvadsiate patrí športovcom, to ďalšie bude patriť mysliteľom. Tak nejako sa zamýšľal Štepán vo filme Jak svět přichází o básníky a ani netušil, ako blízko bol k pravde.

Rozhovor s odborníčkou na rodinné právo Bronislavou Pavelkovou o striedavej starostlivosti.

Narodil sa v ortodoxnej židovskej rodine v západolondýnskom Hammersmithe v roku 1971. Študoval na Cambridgei, dizertačnú prácu písal na tému židovského zástoja v americkom hnutí za občianske práva s dôrazom na rok 1964 a vraždy aktivistov v štáte Mississippi.

Všimol som si to už pred niekoľkými rokmi, keď som sa svojim poľským priateľom v Gazete Wyborcze zmienil, že 8. mája máme voľno. „A čo to máte za sviatok?“ pýtali sa trochu nechápavo. „Predsa koniec druhej svetovej vojny,“ odpovedal som. „A to vy máte ako štátny sviatok?“ dostal som ďalšiu otázku. Poliaci totiž ôsmeho aj deviateho mája (to slávia víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne Rusi) idú normálne do práce. Pretože Poliaci majú pocit, že ôsmeho ani deviateho mája nemajú čo oslavovať. Majú pocit, že vojnu nielenže nevyhrali, ale že sa pre nich v máji 1945 ani neskončila.