Stojí na nej Botticelliho Venuša. Lastúra, ktorá pripomína vejár. Všetkých gastrofilov však zaujíma najviac to, čo na Botticelliho obraze kamsi zmizlo. 

Málokto si vie bez nej predstaviť sviatočný obed. Niekto ju dokonca vyhľadáva aj na raňajky, prisahá, že len tak sa vie naštartovať do dňa.

Čudný, podozrivo krehký orech, ružovú škrupinu má posiatu šupinkami či výstupkami. Čupí si na pulte v supermarkete a púta pozornosť. Zobrať, nezobrať?

Kto bol v juhovýchodnej Ázii, určite tam narazil na čudné gélové guľôčky v rôsole, ktoré sa tvárili ako dezert.  Niekto si ich chuť pochvaľuje, iný zas hovorí o hrôze.

Je stočený ako slimák. Nádherne kyslý, dokonale jemný. Pomáha v tých najhorších chvíľach, keď nám ide hlava vybuchnúť a žalúdok sa obracia,pretože sme toho včera veľmi veľa popili.

Kto už nemal ruky celé zababrané od troch ingrediencií, ktoré robia z obyčajného teľacieho či bravčového rezeň?

Jedna z najvyhľadávanejších morských delikates. Jeho mäso sa považuje za to s najlepšou chuťou a najjemnejšou textúrou. Jediní, kto túto lahôdku z duše nenávidia, sú kuchári, ...

Nie, nebojte sa. Nejdeme tu pretriasať známu dietologickú módu nešťastných modeliek, ktoré v nádeji, že tým zaženú hlad a nejaké tie kilá navyše, jedia po večeroch buničitú vatu.

V nedeľu bude sviatok všetkých zamilovaných a treba tu jasne podotknúť, že nie tých, čo sú zaľúbení do jedla. 

Na svete existuje mnoho mýtov o jedlách: čo národ, to srdcervúca príhoda. Ako to už býva, zväčša ide o čudné táračky. U nás v tomto smere vynikajú tie o vyprážanom syre.