Mnohé z kníh som nebol schopný prečítať či dočítať a nebolo to len preto, že by ma nudili alebo že by som im nerozumel. Stávalo sa, že keď som narazil na slovo, vetu, myšlienku, začal sa v mojej hlave odohrávať príbeh a aby som ho mohol sledovať, knihu som zavrel.

Známy ruský realistický maliar Iľja Jefimovič Repin namaľoval v roku 1880 obraz Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi. Ako vzor socialistického realizmu si ho pamätám ešte zo školských čias. Ide o skupinový portrét v plenéri, jeden z kozákov sedí za stolom a husím brkom píše list, ostatní sa prizerajú, ich gestá a tváre vyžarujú rozjarenosť.

Hudobný skladateľ Ilja Zeljenka (21. 12. 1932 – 13. 7. 2007) bol výraznou osobnosťou slovenskej kultúry dobré polstoročie. Medzivojnová Bratislava mu dala do vienka otvorenosť k rôznym kultúrnym vplyvom a záujem o všetko nevšedné, jednoducho zvedavosť.

Keď som prvý raz oslovil Wong Kar-waia, že by sme radi festival otvorili jeho filmom Moje čučoriedkové noci, začal sa pobavene smiať: „To naozaj chcete risknúť?“

Film o hľadaní domova a dlhej ceste za šťastím. Rodina Krnáčovcov sa po druhej svetovej vojne presťahovala zo stredného Slovenska na Podkarpatskú Rus. Po spornom pričlenení tohto územia k ZSSR sa ocitli v pasci, z ktorej nemohli uniknúť. V rámci Chruščovovho dekrétu boli násilne presídlení do dediny Balgarka v kazašskej stepi, kde prežili vyše štyridsať rokov.<br> Po rozpade Sovietskeho Zväzu sa rozhodli vrátiť späť do Európy. Na jeseň v roku 2000 opustí rodina Dimitrija Kiossyiu dom v kazašskej stepi a zamieri do krajiny svojich predkov, na Slovensko. Poznajú ho len z rozprávania svojich rodičov…<br> Nový začiatok však prinesie viac sklamania ako radosti. Dovtedy pevné vzťahy vo vnútri rodiny sa začínajú narúšať. Najmä starší členovia rodiny majú pocit vykorenenia a čoraz častejšie spomínajú na život v Kazachstane. Jedného dňa sa hlava rodiny, Dimitrij, rozhodne vrátiť späť…

Z parlamentu by mal však zmiznúť čo najskôr. A to aj napriek tomu, že určite nie je jediný poslanec, ktorý má maslo na hlave.

Martin Glváč je človek, ktorý na slovenskej politickej scéne nikdy nemal čo hľadať. Je to človek, ktorý vážne poškodil a naďalej nehorázne poškodzuje obraz politického života v tejto krajine. Je to človek, ktorý už pre mnohých ostane v pamäti iba ako Maznák.

Interné predvolebné prieskumy Smeru musia byť alarmujúce. Po výrokoch na adresu voličov zo zahraničia prichádza Smer s bombou, ktorá má potenciál vyhodiť štátnu kasu do povetria.

Na závislosti je najkrajšie, keď je ukojená. Keď danú látku/objekt/situáciu nemáte, trpíte, mozog vám zamŕza na jednej-jedinej myšlienke, ktorou je len čistá túžba, a potom príde ukojenie. Cigareta po dlhom lete. Čokoláda pri akútne nízkej hladine cukru. Káva, pivo, heroín… to je jedno.

Podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer-SD) si údajne cez Kočnera u jemu blízkej redaktorky dohadoval „riadený rozhovor" v slovenskom týždenníku.