„Potrebujete niečo zariadiť na Špeciálnej prokuratúre? Obráťte sa na jej šéfa Dušana Kováčika.“ Nie, nejde o nemiestny vtip. Pôsobenie špeciálneho prokurátora totiž ukazuje, že človek, ktorý by mal garantovať právny štát, sa spreneveril svojmu poslaniu.


Sklamanie z prejavu i plánov Radičovej vlády už občas testuje kacírsku ideu, či medzi touto a bývalou garnitúrou zostávajú nejaké veľké rozdiely. Ešteže Fico a Smer dodávajú nové argumenty.

Zdá sa, že úzkosť zo silného Roberta Fica, číhajúceho v opozícii, a pochybnosti ohľadne vlastnej parlamentnej väčšiny zvádzajú koalíciu k snahám predbehnúť konkurenčný Smer v populizme zľava. No hrozí, že nových sympatizantov vláda nezíska, kým starých znechutí.

Súčasná vláda je zameraná najmä na riešenie domácich tém, koalícia rokuje o tom, kde a ako šetriť a koho kam posadiť, prípadne odvolať. Svet však začíname zaujímať aj niečím iným.

Odpoveď na položenú otázku budeme poznať najneskôr za štyri roky. Ale po minulom týždni už vieme mnohé, čo asi možno čakať.

Posledný marcový deň schválil parlament drvivou väčšinou údajnú záchranu Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Lenže vláda len podliezla latku. V skrátenom konaní predĺžila také chatrné parametre solventnosti, ktoré zvyšujú riziko väčších problémov, než keby vec nechala na normálne ekonomické riešenie.

Robert Fico môže byť spokojný. Po špeciálnom prokurátorovi odmietla kauzu financovania Smeru aj polícia. Sponzorská zmluva aj známa nahrávka sú tak minimálne do mája klinicky mŕtve.

Dlhých 20 rokov šéfoval vládnej legislatíve, poznal ho každý minister a azda ako jediný topúradník prežil všetky tri Mečiarove, dve Dzurindove aj Ficovu vládu. Až kým nenarazil na Sulíka. Zoznámte sa – Štefan Grman.

Minulý týždeň uplynuli štyri roky od napadnutia Hedvigy Malinovej. Tento týždeň uplynie pätnásť rokov od únosu Kováča mladšieho. V čom sa tie dva prípady podobajú a v čom sa líšia?