Vitajte v paternostri slovenskej politiky! Nahor sa v ňom vezie Robert Fico, za ním jeho verní, kapitáni ťažkého priemyslu, reprezentanti nezávislej vzdelanosti a vedy, tisícročné včely, historici, hľadajúci u Fica stredovek, bývalí milci a podporovatelia Ivety Radičovej, ktorí jej odkazujú, že silnejší berie. Robert Fico drží jednu ruku na pionierskom opasku s prackou Vždy pripravený, druhú na modlitebnej knižke. Svorne sa mu tak môžu koriť cirkevné kniežatá aj vedeckí komunisti. Tým istým paternostrom odchádza nadol do prepadliska dejín Vladimír Mečiar.

Nie je jasné, či predseda vlády naozaj verí, že „rok 2014 bude pre Slovensko lepší“ než predchádzajúci. Alebo si len nacvičuje povinný optimizmus v prezidentskej kampani, ktorú rozbehol na plné obrátky. Jasné je toľko, že by dal veľa – možno aj celú vinicu – za veštbu, či ten rok bude lepší aspoň pre neho.

Traja ľudia, tri príbehy, traja režiséri, jeden film. Do slovenských kníh prišli Zamatoví teroristi Paľa Pekarčíka, Ivana Ostrochovského a Petra Kerekesa.

Zdalo sa, že po Harmonii Cælestis (a jej Opravenom vydaní), Pomocných slovesách srdca, Žiadnom umení či Jednej žene nás Péter Esterházy už nemôže prekvapiť. Môže. Prekvapil.

Kampaň, v ktorej si má slovenský volič vybrať novú hlavu štátu, sa rozvíja neštandardným spôsobom. Hoci sme ére Mečiara dávno odzvonili, silueta referenda – áno alebo nie jednej osobe – naberá čoraz zreteľnejšie obrysy. Je to dobre alebo zle?

V marci tohto roka sa stal nečakane centrom mediálnej pozornosti Vatikán. Pápež Benedikt XVI. rezignoval, čo je v dejinách Katolíckej cirkvi takmer bezprecedentný krok. Jeho nástupcom sa stal José Bergoglio, 76-ročný Argentínčan talianskeho pôvodu.

Skupina Le Payaco vystúpila s veľkým úspechom na Pohode 2011, no ani vtedy nebolo jasné, že bude táto trojica pokračovať: Nový singel Kone potvrdil, že návrat je definitívny. Ale to nie je všetko. V októbri im vyšiel výberový album Jukebox, ktorý je pozvánkou hravého pajácovského sveta.

Veta „jeden akord a pravda“ sedí na Lou Reeda ako uliata, no v skutočnosti tento newyorský hudobník, ktorý zomrel minulý týždeň, svojou tvorbu tento slogan vlastne vymyslel.

Hovorí sa, že keď Boh stvoril svet, na siedmy deň si odpočinul v Riu de Janeiro. Niečo na tom asi bude. Nádherné mesto, známe výbornou klímou, sa totiž prítomnosti Boha teší dodnes. Z vrchu Corcovado, ktorý čnie 710 metrov nad morom, sa na tú záľahu ľudí pozerá tridsaťmetrová socha zmŕtvychvstaného Krista. Roztvorená náruč, otvorené srdce, dobrosrdečnosť. To nie sú len vlastnosti Krista, ale aj brazílskeho národa. Ak navštívite tento kus raja, privíta vás nielen ich kokteil caipirinha, ale aj úchvatné pláže, indiánske slnko, mocný oceán a tradičné jedlo feijoada – fazuľovica. Alebo samba a karneval, neodmysliteľná súčasť Ria a celej Brazílie. Sú to noci tanca a fantázie. Karneval je však aj príležitosťou na krádeže, nákup drog a prostitúciu. Áno, v Riu je kriminalita, ale platí jedno: Dodržuj pravidlá, upozornenia, odporúčania a nič sa ti nestane.

Takýchto správ sme už čítali viac: 4. júna spadla v bratislavskom autobuse cestujúca, ležala na zemi po celý čas jazdy medzi zastávkou Aupark a zastávkou Most SNP. Nikto vraj na ležiacu ženu vodiča neupozornil, nikto jej nepomohol. Až po dojazde do konečnej zastávky oznámila jedna z cestujúcich vodičovi autobusu, že vzadu v uličke, pri posledných dverách, leží niekto na zemi. Potom vodič upozornil dispečing a k zranenej žene prišli zdravotníci a policajti.