Nikto súdny sa nemôže postaviť proti ústavnému zákonu o rozpočtovej zodpovednosti, ktorý priniesol do NR SR minister financií. Každý krok, ktorý hľadá liek na rakovinu doby – voluntaristické zadlžovanie štátu politikmi – je v princípe správny . To nie je otázka pre nikoho, kto sa raz rozhliadne okolo seba a uvidí napríklad euroval.

Daňové sťahovanie a korupčná aféra vo vlastnom poradcovskom zbore stupňujú tlak na Ivetu Radičovú. Váza je rozbitá a črepiny ležia rozmetané na podlahe.

Podstatnejšia, než čísla rozpočtu 2012, ktorý predstavil Ivan Mikloš pred týždňom, je filozofia, na ktorej bol postavený. A nielen preto, že výpredaje na akciových trhoch a následné šeredné štatistiky z eurozóny – predovšetkým z Nemecka – premenili návrh za pár dní na zdrap papiera.

Medzi pravicami a ľavicami v Európe fungujú zákonníky práce ako symbolická agenda. Ich zmeny si všetky garnitúry píšu medzi trofeje. Na Slovensku to tak bolo za Dzurindu, za Fica a pravdepodobné je, že aj Iveta Radičová na tú tradíciu nadviaže.

Keby príbeh zniesol iróniu, dalo by sa povedať, že šťastím Slovenska sú jeho odbory. Nevraviac o juhu EÚ či Francúzoch, sú len slabým odvarom napríklad aj svojich českých kolegov.

Neúčasť Petra Nečasa na vyšehradskom summite, ktorý hostila Radičová, symbolicky pripomenula, že garnitúry, ktoré v regióne priviedli k moci tri „zlepené“ voľby pred rokom, nie sú pánmi svojich osudov.

Podstatnejšia, než čísla rozpočtu 2012, ktorý predstavil Ivan Mikloš pred týždňom, je filozofia, na ktorej bol postavený. A nielen preto, že výpredaje na akciových trhoch a následné šeredné štatistiky z eurozóny – predovšetkým z Nemecka – premenili návrh za pár dní na zdrap papiera.

Keď Barack Obama podpísal zvýšenie dlhového stropu, pár chvíľ sa zdalo, že frustrované trhy si na zvyšok leta už vyberú dovolenku (ako zvyčajne) a do septembra bude pokoj. To by však Európska únia nesmela mať takých skvelých lídrov.

Hoci od Lisabonskej zmluvy je pozícia predsedníckeho štátu EÚ omnoho formálnejšia než bývala, striedanie stráží 1. júla by nemalo ujsť našej pozornosti. A nielen preto, že severný sused vymenil južného, takže SR zostala posledným cípom Vyšehradu, ktorý ešte nevelil EÚ. Možno už ani nebude.

Porovnávať slovenských prezidentov je čierna a nevďačná robota. Avšak, pokiaľ sa dala na Gašparovičovi nájsť jedna prednosť voči Schusterovi, tak to bola výrazne menšia účasť na denných politických zápasoch a podstatne menej vrátených zákonov. Niežeby v obraze nehral kľúčovú rolu i fakt, že štyri roky žil v „konkubináte“ so sebe podobnou koalíciou (kým za Schustera sa vystriedali dve Dzurindove vlády). Čelne mocenskej zrážke s pravicou sa však vyhýbal. Doteraz.