V najnovšej epizóde podcastu Týždeň s .týždňom sa Eugen Korda rozpráva s kolegami o tom, či bude Ficova vláda úspešná, čo vieme o budúcich ministroch a tiež o situácii v Izraeli.

Musím štuchnúť do osieho hniezda. A v tom si treba počínať obozretne. Tak ako osy, aj ľudia dokážu zachovať pokoj a aspoň predstierať nadhľad, ak necítia, že by boli dotknuté ich bytostné záujmy. V opačnom prípade začujete hukot a môžete pocítiť ďalšie následky.

Útok Hamasu si už teraz vyžiadal viac civilných židovských obetí než iné konflikty od druhej svetovej vojny. Bude ťažké zneškodniť extrémistickú sieť v regióne. To je však nevyhnutná podmienka akéhokoľvek ďalšieho znesiteľného spolužitia.

Ekonomické otrasy sa stali počas posledných dvoch dekád témou všedného dňa viac, než pripúšťal optimizmus deväťdesiatych rokov. A ako sa v takých situáciách dá očakávať, všade tam, kde boli predtým prítomné sklony k radikalizmu, extrémizmu a túžby po revolučnej zmene zavedeného poriadku, to všetko (rozmenené na drobné a dopĺňané) sa pod vplyvom kríz prejavuje ešte citeľnejšie.

Za starého režimu kolovali vtipy o Rádiu Jerevan, ktoré vedelo odpovedať na každú otázku. Tie otázky aj tie odpovede spravidla roztomilým spôsobom nakopávali systém reálneho socializmu a jeho ideologické fikcie. Až jedného dňa prišla smutná správa, po ktorej už nič nebolo ako predtým.

Ako je oddávna známe zo života aj zo zákopov, „keď sú zástavy na žrdi, rozum je v hajzli“. To platí aj pre tie naše „kultúrne vojny“, v skutočnosti hlasité prejavy našej nekultúry. A nášho nerozumu. Pritom je len príznačné, ak sa odvolávky na „rozum“ a „kultúru“ ocitajú vo vzájomnom nezmieriteľnom konflikte.

Tento mesiac uplynulo 73 rokov od prvého vydania románu Georgea Orwella 1984. Ak by to nebola dostatočná príležitosť pripomenúť si ho, potom azda postačí ďalší fakt, pre ktorý sa na túto knihu nedá zabudnúť: skutočnosť, že sa dodnes stáva príležitostne terčom cenzúry a dôvodom na represie.

Pandémia ustupuje neochotne, jej následky trvajú. K tomu krízové javy vrátane vojny na Ukrajine a náporu na ekonomiku. Psychologické a morálne dopady na veľké počty ľudí sa dajú očakávať, aj keby tomu nikto nepodkuroval idiotskou politikou... a to nie je všetko.

Zdá sa vám, že v politických diskusiách panuje zmätok v základných pojmoch? Čudujete sa, kto všetko sa u nás vie označiť za „liberála“, „konzervatívca“, a ktoviečo ešte? Máte pocit, že z vás robia hlupákov? Do istej miery ide o normálny jav – ale len do istej miery.

Pred 84 rokmi, 30. septembra 1938 skončila konferencia v Mníchove podpisom zlopovestnej zmluvy. Uzavreli a podpísali ju nacistické Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a fašistické Taliansko na účet prvej Československej republiky, bola právom označená za zradu, nech už by sme akokoľvek usilovali o porozumenie motívom dvoch hlavných demokratických aktérov, a nech by sa na zmiernenie ich viny uvádzali akékoľvek argumenty.