Mám rád ľudí, ako je Milan Thér. Ľudí, ktorí začnú skúšať niečo nové a vrhajú spočiatku do zdanlivo strateného boja, ale krok za krokom nakoniec víťazia nad všemožnými prekážkami.

V roku 1992 sa stal nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu Gary Becker. Bolo to ocenenie za teóriu spoločenského kapitálu. Vo svojich prácach zdôvodnil, že základom kapitálu nie je materiálna báza, ale človek.

Pražský výběr Straka v hrsti Panton, 1988

Každý vie, ako vyzerá diamant, aj to, že diamanty sú drahé. Rovnako každý vie, ako vyzerá tuha v ceruzke, a zrejme tuší, že za jeden diamant sa takej tuhy asi dá kúpiť dosť veľa. Nie každý však vie, že napriek cenovému rozdielu je chemické zloženie diamantu a tuhy do ceruzky úplne rovnaké.

Jeho firma je výstavnou skriňou estónskej ekonomiky a lídrom internetovej komunikácie. Krízu prestáli dobre, no hovorí, že Európu čaká veľa práce, ak sa v budúcnosti nemá konkurenčnému boju medzi Áziou a USA prizerať len z úzadia. Výkonný riaditeľ spoločnosti Skype Sten Tamkivi.

Melancholicky pôvabnú popovo soul-džezovú divu Sade Adu som prvýkrát stretol v Londýne počas ojedinelej návštevy na devízový prísľub v priebehu orwellovského roku 1984.

Jeho práce sú súčasťou katolíckej kaplnky, pomníka Chatama Sófera, ale napríklad aj svätojurskej vinárne. Je autorom kríža na mieste dodnes nepotrestanej vraždy Róberta Remiáša. Každé stretnutie s ním je neopakovateľným zážitkom. Rozpráva nahlas, veľa a košato, vždy s obrovským zanietením. Fero Guldan.

Dieťa chce hrať hokej a rodičia sa rozhodujú, či mu to umožnia. Zovšadiaľ počúvajú, aký je to drahý šport, vraj iba pre bohatých. Je to tak?

Nikdy som nehral na žiadnom nástroji. Mali sme síce doma klavír, ale ten bol vždy rozladený a používali sme ho len na Medveďku, daj labku. Keď sme mali 16 rokov, kúpili sme si s kamošom Midim v Zlatých Moravciach gramce. Najlacnejšie, aké boli na trhu, ale také, na ktorých sa dalo mixovať. Museli sme si spraviť z dosák „šasi", lebo tie gramce stáli na takých chabých oceľových nôžkach, takže sa pri každom skreči hýbal celý gramofón. To bola investícia dvakrát 1 000 korún za gramofóny, nejakých 6 000 stál mixák, repráčik sme mali od kamaráta. Tak sme začali dídžejovať.

Mám od neho dve strieborné medaily s jeho portrétom. A mám pocit, že som si ich zaslúžil. Prepisovať totiž rozhovor s Rudolfom Schusterom tak, aby sa dal čítať a aby dával zmysel, to bola skutočne práca na dlhé hodiny.