Muzikálové divadlo má v Bratislave tradíciu. Okrem Novej scény, ktorá má muzikály, takpovediac, v náplni práce, vznikli v hlavnom meste v uplynulých rokoch aj ďalšie, poväčšine individuálne žánrové produkcie, čo je aj prípad inscenácie Trik Trejsy.

Toto je poučný príbeh o troch diaľničných pruhoch do Trnavy. Je to príbeh skrz-naskrz našský, slovenský.

Raymond A. Moody, autor knihy Život po živote, ktorá v druhej polovici minulého storočia zmenila pohľad ľudí na smrť, zavítal do Bratislavy. Čo všetko sa od napísania knihy udialo?

Môj otec robil takmer celý život v Škode Praha, v podniku svojho času takom slávnom, ako jeho mladoboleslavská alebo plzenská obdoba. V podniku, ktorý staval elektrárne po celom svete, čo vedelo a aj dnes vie len pár firiem na celej zemeguli.


Po nohe mi stiekla kvapka, až dole ku členku. Musela som robiť akrobatické piruety, len aby som ju dostala až do topánky, aby sa mi spolužiaci nesmiali. Moja rodina mala celé mesiace na varenie len minerálny olej. Aj to vďaka známemu z lekárne, ktorý ho tajne získaval v práci.


Vedúci Ateliéru režijnej tvorby na FTF VŠMU v Bratislave, filmový a televízny režisér Stanislav Párnický v poslednom čase obmedzil nakrúcanie seriálov, dorába film, takže sa dostal do pomalšej fázy práce. Konečne má čas nerobiť aj nič.



To sa nám to žujú zakáľačkové špeciality v závetrí kvalitnej pivárne! Cesta dobre preúdenej klobásky, mramorovej tlačenky a huspeniny do našich úst sa však začína tým, že sa jednoducho zabije prasa.

Spisovateľ Peter Pišťanek tvrdí, že nepotrebuje prácu ani písanie kníh, aby bol jeho život zmysluplný. Práca je pre neho len prostriedkom, ako si na tie ostatné veci, ktoré ho bavia, zarobiť. Ktoré to sú?

Známy, ktorý pracuje vo vplyvnej nemeckej politickej nadácii, mi nedávno povedal niečo, čo asi v Česku zažíva mnoho voličov pravice: „Ako som bol minulý rok na jar v eufórii, tak som teraz v zime v depresii.“