Ján Figeľ bol prvý slovenský eurokomisár, vyjednával vstup SR do EÚ a NATO, je dlhoročným politikom za KDH. Hovoríme o minulosti, prítomnosti a budúcnosti európskej a euroatlantickej spolupráce, o perspektívach Slovenska v spoločenstve slobodných národov.

Spor s aktuálnou mocou o slobodnejšiu RTVS plní námestia a kritické médiá, hoci je už prehratý. Spor s tou istou mocou o spravodajstvo televízií Markíza a JOJ je omnoho tichší, hoci bude mať ešte vážnejšie dôsledky.

Vládna moc uplatňuje Orbánovskú metódu glajchšaltovania médií. Internet je preplnený nenávisťou. Dezinformačné servery vytláčajú z verejného priestoru seriózne spravodajstvo a analýzy. Novinári čelia nenávistným kampaniam a nátlaku. Čo s tým ešte môžeme urobiť?

V ďalšej časti podcastu sa Eugen Korda s generálom Mackom rozprávali o tom, že aj keď Rusi majú iniciatívu, to sa môže zmeniť, ako je možné, že Ukrajinci zostrelili ruský nadzvukový bombardér a že vyhrávajú v Čiernom mori, o stupňujúcom napätí medzi Izraelom a Iránom a o tom, že Slovensko znižuje počty našich vojakov v cudzine a nechce pomáhať pri opravách vojenskej techniky.

Napriek tomu, že kultúra nepatrí medzi rezorty vytvárajúce veľké zisky a ani medzi silové zložky, každý autokratický režim sa snaží o jej ovládnutie hneď na začiatku svojho pôsobenia. Umelci totiž prinášajú slobodu.

Ukrajina sa dočká. Spojené štáty schválili obrovskú vojenskú pomoc pre Ukrajinu v hodnote 60 miliárd dolárov. Je už pomoc definitívne schválená? Čo všetko za miliardy dolárov Ukrajinci dostanú? Zmení tento vojenský balík situáciu na fronte? Braňo Závodský sa rozprával s generálom vo výslužbe Pavlom Mackom a členkou iniciatívy Mier Ukrajine Zuzanou Izsákovou.

...a s ním aj každoročné spomínanie na udalosti z roku 1989 a po ňom. Beriem to už ako pravidelný rituál. Krátky komentár v miernom predstihu:

Iniciatíva #KtoPomôžeSlovensku sa rozhodla ukončiť získavanie finančných prostriedkov na pomoc zdravotníkom a ľuďom v prvej línii a presmerovať pomoc k prepájaniu potrieb nielen zdravotníkov, ale aj zraniteľných skupín, komunít a pomáhajúcich organizácií s tými, ktorí pomôcť môžu a chcú.

Želmíra Mikulášová sa narodila ako Želmíra Agnetová 12. augusta 1953 v Rožňave. Detské roky prežila v Ochtinej, kde jej otec Ján Agnet pôsobil ako evanjelický farár. Mama Anna (rod. Ťahúňová) pochádzajúca z Bodorovej sa v tom čase starala o Želmíru a mladšieho brata Daniela.

Adriana Seboková, rodená Mendová, ktorej doma hovorili Ada, sa narodila 1. 12. 1927 v Banskej Bystrici. Pochádza zo židovskej rodiny, no už pred vojnou ju dali pokrstiť, tušiac blížiace sa nebezpečenstvo a to dokonca dvakrát. Najskôr ju dala pokrstiť stará mama a neskôr priateľ jej otca.