Myslel som si, že moje kávové a čajové návyky nemôže nič zásadné zmeniť, pretože som k nim roky dospieval: Káva espresso bez mlieka a cukru, niekedy pre zmenu mocca express (koťogo), čaje tak ako sa patrí, kanvička, misky. Veď mám aj certifikát z čajovej školy a niečo odpité.

Človek príde na Sicíliu a myslí si – tak tu to je, kam oko dovidí, samá vojna rodov, mafiánski kmotri a ešte nebezpečnejšie kmotry. Pritom najväčšia vojna rodov sa tam odohráva priamo v kuchyni! A môžu za to nevinné arancini (čítame arančíni).

Nie každý ho miluje, introverti to miesto napríklad zvládajú veľmi ťažko. Príliš veľa ľudí, príliš veľa hluku, vecí, rečí a tovaru. Pre sangvinikov života cvrkot, pre hedonistov a epikurejcov palác radosti. Miesto, kde sa tvorí civilizácia – trh.

Kto by ju nepoznal? Záchrana v poslednej chvíli: na chatách, v obskúrnych firemných kuchynkách, ale pokojne aj v domácnostiach, kde si to bez jej rýchlej prípravy a poriadne prepraženej chuti mnohí nevedia už roky predstaviť. Instantná káva, čiže po našom „neska“.

Je to taký malý zázrak. Poznáme ho v dvoch verziách, sladenej a nesladenej, pričom pri tej prvej sa nejednému z nás pri jeho zmienke roztrasie hlas, zarosia oči a nachvíľu sa prestaneme ovládať. Chutí božsky a je diabolsky návykové. Salko.

Nevídaná chuť. Malý gastronomický zázrak, kulinársky minimalizmus. Iba dve ingrediencie, obe s notoricky známou chuťou, a v kombinácii zrazu vytvoria vec nevídanú. Ak máme na začiatku leta chuť na niečo osviežujúce a zároveň omamné, siahame po ňom – affogato.

Francúzsko má štyri základné omáčky a ich kodifikácia trvala niekoľko storočí. Svoju omáčku má však aj kuchyňa, ktorej zásadný gastronomický význam poznajú len experti a kladú ju ďaleko pred tú francúzsku. Ide o Baskicko a omáčka sa volá pil pil.

Poznáme ho ako lacnejšiu alternatívu staršieho a trochu slávnejšieho bratranca, ktorý sa volá parmezán. Má podobnú textúru, rovnako sa krája, predáva sa v podobných trojuholníkových krajcoch. V čom teda tkvie ten hlavný rozdiel a prečo ho kupovať? Syr grana padano.

Málokto sa nad ním pozastavuje, považuje sa všeobecne za najmilšiu syrovú delikatesu. Majú ho radi malí aj veľkí, pokiaľ nejde o riadne vyzretý originál. Okrúhly chlpatučký biely disk, pôsobí tak nežne, že človek má chuť ho poškrabkať za ušami. Camembert.

Akoby sa s ňou v poslednom čase vrece roztrhlo. Kamkoľvek človek vkročí, či je to pizzeria, alebo reštaurácia so stredomorským zameraním, je tam a číha na nevedomých a zvedavých. Za nevinne znejúcim slovom, evokujúcim Blízky východ, sa skrýva pasca – nduja (čítame nduja).