Vo chvíli, keď píšem tento text, prebieha v Bratislave sviečkový pochod z Hviezdoslavovho námestia k Dómu svätého Martina. Sviečky, tak ako často v kľúčových chvíľach Slovenska, ticho blikocú.

Slávnostná atmosféra inaugurácie Zuzany Čaputovej, ktorej druhý diel sa odohral v Prahe, sa skončila. Súbežne vznikla strana Andreja Kisku.

Mestský súd Bratislava I vytýčil termín procesu s vrahom Ernesta Valka. Začať by sa mal 1. októbra 2024, fakticky štrnásť rokov od jeho vraždy v limbašskom dome.

Mohlo by sa zdať, že úlohou opozície je len kriticky kontrolovať vládu. To je ale len časť práce kvalitnej opozície. Rovnako dôležité je pracovať na tom, čo chce opozícia robiť, keď nabudúce vyhrá voľby. Pretože na akékoľvek reformy bude mať po nástupe do vlády veľmi málo času. Rok, maximálne dva. Videli sme po roku 2020, ako vyzerá vláda nepripravených opozičných strán, ktoré predviedli ukážkové zlyhanie pri riadení krajiny. Čo by teda mala opozícia robiť? Ukážeme si to na príklade zmeny postavenia slovenskej generálnej prokuratúry.

Mnoho potrebných zmien sa sotva zrealizovalo s krehkými výsledkami, a dnešná vláda nás zase vracia späť. Kam až? Čelíme pomste za rok 1989? Dokáže opozícia nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o základné princípy slobodného zriadenia?