Stály spolupracovník .týždňa Juraj Karpiš hovorí, prečo sú peniaze zlé, ako aj o svojej knihe, v ktorej o nich píše.

Pred minulotýždňovým vyhlásením Ceny za ekonomické vedy, ktorú udeľuje švédska centrálna banka, sa v Guardiane objavil ďalší z článkov, spochybňujúcich ekonómiu ako vedu. Právom?

S naším ekonomickým komentátorom sa dá baviť o všetkom. O delfínoch, čo vedia investovať, o potápaní na jeden nádych, aj o prospešnosti lakomstva pre spoločnosť.

V najbližších dňoch analytik INESS Juraj Karpiš vydáva knihu Zlé peniaze. Snažil sa na jednom mieste zhrnúť a rozpísať všetky témy súvisiace s krízou, pretože keď píše komentáre do .týždňa, alebo hovorí v televízii, tak zostane vždy niečo nedopovedané.

Ekonomický výlet do živočíšnej ríše mal úspech, tak u zvierat ešte chvíľu zostaneme. Naposledy sme ukázali, že aj delfíny vedia šetriť a investovať. Teraz je na rade sociálny systém netopierov. 

Asi najdôležitejšou radou ohľadom osobných financií je, aby si človek sporil. Vytváranie osobného pokladu z toho, čo neminieme z príjmu, je jednoducho veľmi dôležité.

Kým na Slovensku niektorí žijú v dobe kešu, inde prebieha útok na hotovosť. V USA sa diskutuje o zrušení stodolárovky, Európska centrálna banka zrušila produkciu päťstovky.

Taliansky seizmograf ukazuje zvýšenú aktivitu. A prebudenie talianskej sopky môže byť pre Európu väčším problémom, než Briti opúšťajúci integračnú loď.

Ministri financií eurozóny sa na chvíľu presťahovali do bratislavskej Reduty. Riešili aj plnenie gréckych domácich úloh pred uvoľnením ďalších peňazí pomoci. 

Povedal (údajne) môj brat po tom, ako som opustil na kurze paraglajdingu lietadlo. Podobne prekvapilo britské referendum. Dalo sa to čakať, no napriek tomu som to nečakal. Vraj na integračnom bicykli sa nedá ani len spomaliť. Treba čoraz rýchlejšie šliapať vpred. A Briti z neho zoskočili.