Martin Knut je výtvarník, ktorý patril medzi najvýraznejšie talenty svojej generácie, ale veľmi skoro ho zvábila reklama. Je jedným z tých, ktorí tu vytvárali kreatívny biznis. Po dvadsiatich rokoch sa rozhodol, že maľovanie bude opäť jeho priorita a bude sa venovať len umeniu, poradenstvu a Lige za duševné zdravie, ktorej je predsedom.

Samozrejme, takto by som to nezovšeobecnil, pretože zaručene existujú super chlapi aj bez noža vo vrecku, ale ak si niekto zvykol nosiť vo vrecku alebo v taške nožík, určite neoľutoval, pretože tento nástroj pomáha pri každodenných situáciách veľmi výdatne. Mať nôž poruke a pomôcť bleskurýchle pri nejakom probléme namiesto zúfalého hrabania sa v batohu má svoje výhody.

Možno to bude pre mnohých prekvapivé, ale malé a stredné podniky (MSP) v roku 2024 tvorili 99,9 % všetkých podnikateľských subjektov na Slovensku a poskytovali pracovné príležitosti pre takmer 75 % aktívnej pracovnej sily. Okrem toho sa podieľali na hrubej produkcii a tvorbe pridanej hodnoty viac ako 50 %.

Keď hrali v roku 2022 na Pohode, bol to pre mňa jeden z vrcholov festivalu. Dve dvadsaťročné dievčatá – speváčka, basgitaristka/gitaristka plus bubeník to rozpálili tak, že zrazu vyfučali všetky vekové, vkusové a neviem aké rozdiely. Koncentrovaná radosť a profesionalita. A ešte na tom pódiu aj fantasticky vyzerali. Ony sa preň priam narodili. Oveľa neskôr som sa dozvedel, že to bolo ich prvé riadne vystúpenie.

Nie je to len zväzok sušených listov – cigara je symbol. Symbol pohody, víťazstva, remeselnej precíznosti aj dobre stráveného času. V strese si cigaru nikdy nezapálite. Od indiánskych ceremónií v predkolumbovskej Amerike až po kožené kreslá exkluzívnych klubov, cigara prešla fascinujúcou cestou naprieč storočiami aj kontinentmi. Aj v digitálnom veku ostáva tento dymový rituál živý ako nikdy predtým. Niekomu páchne, niekomu magicky vonia. Cigara sa nedá fajčiť hocikde, a to len zvyšuje jej exkluzivitu. A ešte predtým, ako sa pustíte do článku, povinné varovanie: Nikotín spôsobuje závislosť.

Dňa 16. marca nahrala skupina Preßburger Klezmer Band v Dome kultúry Devín svoj koncertný album s účasťou publika v zostave rozšírenej o dychovú sekciu – ako Preßburger Klezmer Big Band. Presne v ten istý deň pred 30 rokmi hrali svoj prvý koncert a nenápadne začali impozantnú kariéru kapely minimálne európskeho významu.

V autobuse a potom cestou na protest som mal stiesnený pocit, pretože autobus nebol zďaleka taký plný a ani po prístupových cestách na Námestie slobody netiekli také rieky ľudí ako pred dvoma a hlavne pred štyrmi týždňami.

V Dome Kultúry Devín bolo včera výnimočné podujatie: Nahrávanie živého albumu skupiny Preßburger Klezmer Band, ktorá zahrala svoj prvý živý koncert práve pred tridsiatimi rokmi. Presnejšie, včerajšia formácia sa volala Preßburger Klezmer Big Band, lebo bola obohatená o dychovú sekciu.

Výtvarníčka Radostina Doganova má naozaj príhodné meno, pretože jej obrazy vyžarujú ak nie vždy radosť, tak emócie, ktoré je radosť prijímať. A tiež vyjadrujú autorkine hrejivé potešenie, že môže dokumentovať tento svet.

Myslím na Maťka, 12-ročného jemného chalana, ktorý vykročil k Ťahanovskému tunelu a počkal na vlak, ktorý ho odviezol preč z tohto sveta. Píšu, že svoj život skončil dobrovoľne. Ale to tak nie je. A vinníkov boli tisíce.