Pred sto rokmi, v roku 1925, na Aljaške zorganizovali 1600-kilometrovú štafetu psích záprahov, aby priviezli sérum do mesta, kde zúrila epidémia záškrtu. Úspech akcie bol tímový, ale do histórie sa dostali sibírski huskyovia Balto a Togo. Ich príbeh je prvým dielom seriálu o reálnych zvieratách, ktoré sa stali nesmrteľnými.

Prepáčte lacné paralely: Chris Rea už domov na Vianoce nepôjde, ani na pláž, ani nikam na tomto svete, lebo zomrel vo veku 74 rokov. Ak ste sledovali jeho život a vedeli, s akými zdravotnými ťažkosťami sa trápil, asi si nebudete klásť otázku, že prečo tak skoro. Ale keď zomrú mimoriadne talentovaní ľudia, vždy je to skoro. Rea mimoriadne talentovaný bol.

Pred sviatkami som natrafil na blog britského novinára žijúceho v Prahe Roba Camerona, korešpondenta BBC. Objavil fenomén českého preberania západných hitov a netajil prekvapenie nad tým, aké bizarné podoby skladby dostali, hlavne pretextovaním. Napadlo mi, že by som sa na tento jav pozrieť z iného uhla pohľadu (a inej krajny).

Trojkráľový večer má podľa ľudovej tradície špeciálny význam. Je to večer očisty, doznievania atmosféry Vianoc a otvárania nového obdobia – fašiangov, čiže má v sebe intimitu, ale zároveň pulzáciu nadchádzajúceho obdobia veselia. Je to každopádne výnimočný večer, podobne ako dva koncerty Jany Kirchner: Ten druhý trojkráľovú mágiu „zduplikoval“.

Matúš Oľha, šéf Rady Fondu na podporu umenia, sa údajne vyjadril, že Júlia Rázusová si žiadnu podporu nezaslúži. Faktom je, že Rázusová je dnes pravdepodobne najúspešnejšia slovenská divadelná režisérka – tvorí na významných scénach nielen na Slovensku, získava ocenenia a zároveň si udržiava jasný, nezameniteľný rukopis.

Keď sa riaditeľom rozhlasovej časti rozhlasotelevízie stal Peter Janků, bolo jasné, že nastanú zmeny. O čom sa šepkalo, to už začalo. Cenzúra ako keby ich jedna machala mala. Aj keď Janků je v tíme KDH. A budeme si ho pamätať ako služobníčka likvidátorov kultúry. To s pamäťou je, samozrejme, metafora: Pre takýchto ľudí miesto v pamäti a histórii nie je.

Keď sa povie o Silvii Josifoskej, že je to prvá dáma slovenského blues, nie je to úplne presné, lebo má oveľa širší záber ako blues. Broňo Dobrota (áno, to je ten, čo dal meno a zvuk skupine OBD) síce svoju kapelu pomenoval Blues Rules, ale tiež si rád kde-tu urobí odbočku. Keď sa dali dokopy, vytvorilo to obzvlášť výbušnú zmes.

Začiatkom tohto mesiaca som bol na krste albumu kapely, ktorú som poznal veľmi povrchne a odchádzal som z neho ako jej veľký fanúšik. Nebojím sa povedať, že to bol pre mňa jeden z koncertov roka, a to som naozaj videl všeličo.

Fond na podporu umenia pokračuje v deštrukcii a nekrágľuje len tvorcov, ktorí robia podľa nich „zvrhlé umenie“, ale aj autentických folkloristov. Momentálne majú na muške renomovanú muzikologičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá dostala po 22 rokoch výpoveď z banskobystrickej opery.

Prvý diel článku o protestných piesňach éry moderného ficizmu mal úspech, tak ideme ďalej. Na úvod si položíme jednu ľahkú otázku: Ako je možné, že keď majú hentí tak v zuboch slniečkárov, progresívcov a „nositeľov 72 pohlaví“, prečo nevznikajú aj v ich tábore duchaplné piesne o nás?