Aj keď máte srdce rockera alebo jazzmana, Bandu musíte ľúbiť. Táto sympatická banda spája folklór (slovenský aj všelijaký iný) so všetkým možným mimoriadne šarmantným spôsobom, počuť tu klasiku, jazz, na čo si len spomeniete a patrí k tomu najlepšiemu, čo sa v žánri world music v Európe urodilo.

Keď v rokoch 2017 – 2019 vznikal seriál Mr. Mercedes podľa „hodgesovskej“ trilógie Stephena Kinga, autor knižnej predlohy bol pri tom ako jeden z exekutívnych producentov a výsledok si veľmi pochvaľoval. Dokonca si strihol aj cameo (mŕtvola v okienku, záber sa zjavoval aj v úvodnej retrospektíve).

Máme v našich dejinách osobnosti, ktoré sú skutočnými hrdinami, vlastencami, dokonca padli za vlasť, a pritom ich pamiatka je matná a veľmi nezreteľná. Vinu na tom majú desaťročia komunistického bačovania a neskoršia neschopnosť prihlásiť sa k skutočným, a použijem ten nebezpečný výraz, národným hodnotám.

Minulý týždeň zomrel Milan Dobeš, výtvarník, ktorý sa preslávil hlavne kinetickými objektmi s použitím optických materiálov. Patrí k priekopníkom optického a kinetického umenia a bol jedným z mála slovenských výtvarníkov, ktorých diela sa realizovali vo verejnom priestore mimo Európy.

Každá doba prináša protestné piesne proti najrôznejším krivdám, sociálnej nerovnosti, vojne či autokratickým režimom. Niektorí umelci a umelkyne sa stali známymi práve prostredníctvom svojej angažovanosti: Pete Seeger, Joan Baez, Miriam Makeba, Fela Kuti, ale aj neomarxistickí Rage Against The Machine, čo už. Aspoň že hrajú ako draci.

Prvý diel článku o protestných piesňach éry moderného ficizmu mal úspech, tak ideme ďalej. Na úvod si položíme jednu ľahkú otázku: Ako je možné, že keď majú hentí tak v zuboch slniečkárov, progresívcov a „nositeľov 72 pohlaví“, prečo nevznikajú aj v ich tábore duchaplné piesne o nás?

Fond na podporu umenia pokračuje v deštrukcii a nekrágľuje len tvorcov, ktorí robia podľa nich „zvrhlé umenie“, ale aj autentických folkloristov. Momentálne majú na muške renomovanú muzikologičku Alžbetu Lukáčovú, ktorá dostala po 22 rokoch výpoveď z banskobystrickej opery.

Brno je mesto, ktoré je pre Slovákov možno rovnako dôležité ako pre Čechov. Otrepaný žart hovorí, že je to druhé najväčšie slovenské mesto. Je tiež pomerne blízko, minimálne zo západného Slovenska, takže by bol hriech neurobiť si výlet a nasať jeho mladý tep. Pred sviatkami je na to minimálne jeden dôvod naviac: perfektné vianočné trhy.

Peter Janků bol kedysi veľký talent: Scénograf, pesničkár, dramatik. Potom konvertoval do kresťanského radikalizmu, čo by samo osebe nebolo nijako pozoruhodné, takéto veci sa stávajú. On sa však od decembra stal šéfom rozhlasu a má predsavzatia, ktoré už zjavne začína realizovať. Preto mu píšem ďalší zo série veľmi otvorených listov.

Michal Urbaniak v roku 1973 emigroval z Poľska do USA, aby pomáhal zmeniť zvuk hudby. Špeciálne bol jeden z tých, ktorí redefinovali zvuk huslí v jazze a jazz fusion. Opustil nás 20. decembra vo veku 82 rokov. Bol aktívnym hudobníkom, skladateľom a iniciátorom jazzového diania až do konca.