Martina Bútoru poznám šesťdesiat rokov. Keď som v roku 1964 začal študovať na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, Martin bol o tri ročníky vyššie a študoval iný odbor, ale veľmi rýchlo sme sa našli – spájal nás záujem o súčasné umenie. Naša literatúra, hudba, divadlo, výtvarné umenie, skrátka naša kultúra, najmä tá mladá, v tom čase odstraňovala nánosy stalinistického schematizmu, ktoré na nej zanechali päťdesiate roky.

Verejnosť proti násiliu bola kľúčovou politickou silou Novembra 89 na Slovensku. Martin Bútora bol jedným z kľúčových ľudí Verejnosti proti násiliu. Mnohí z členov VPN sa neskôr ideám Novembra spreneverili, často brutálnym spôsom. Martin Bútora nikdy. V týchto dňoch sa dožíva osemdesiatich rokov.

Kukurica už vcelku zabrala, ale označenie kukuričný premiér sa zatiaľ príliš neujalo. Tak som si povedal, že asi treba zmeniť názov listov. Lebo cieľom je ten kukuričný premiér.

Marcel Strýko by 22. júna oslávil 65 rokov. Aj o ňom sme hovorili minulý rok, keď sme v žilinskej nadácii Polis diskutovali o ostrovčekoch, ktoré tvorili živnú pôdu Nežnej revolúcie: Martin Machovec, Jana Soukupová, Maňo Huba, Ľubomír Morbacher a ja.

Juraj Kemka a Richard Stanke o pandémii, divadle, čítaní pre deti a dospelých. A tiež o tom, prečo táto vláda len s problémami dáva odpovede na sen slovenských námestí.

Voľné posedenie v .klube pod lampou spojené so spomienkami a diskusiou hercov Martina Hubu a Františka Kovára vedenú Michalom Oláhom a doprevádzaných jazzovými vstupmi skladateľky a flautistky Sisy Michalidesovej a klaviristu Petra Preložníka.

Za slobodu sme v Novembri, pred ním ani po ňom nebojovali. Dostali sme ju ako (nezaslúžený) dar. Bolo to ako sen.

V čase najtuhšieho mečiarizmu zastavil Štatistický úrad zverejňovanie údajov, ktoré sú vždy dôležité pre výskum v sociálnych vedách. Péter Hunčík a Martin Bútora sa rozhodli odpovedať na túto mocenskú informačnú blokádu veľkorysým vydavateľským počinom.

Dva roky od vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice archeologičky Martiny Kušnírovej sa minútou ticha začalo stretnutie na bratislavskom Námestí slobody. Ich odkaz si pripomuli aj ľudia v 65 mestách na Slovensku aj v zahraničí.

Keď sme v roku 2013 boli európskym hlavným mestom, využili sme to, aby sme zviditeľnili po celej Európe najmä štyroch umelcov 20. storočia súvisiacich s Košicami, bez ktorých by naše mesto bolo menej pôvabné, menej zaujímavé a menej krásne.