Je to jedinečný, autentický materiál. Ľuba Lesná sleduje udalosti spojené s únosom syna bývalého prezidenta Slovenskej republiky Michala Kováča roky a s priamym osobným zapojením.
Slovensko sa rozlúčilo so svojím prvým prezidentom v ére samostatnosti. Michal Kováč sa už stal historickou postavou, a s jeho predchodcami, ako aj s ním sa spája nejaký podivný prezidentský mýtus. Tak ako s Masarykom, Havlom, Tisom i Husákom.
Takto vyzerala posledná cesta Michala Kováča z Bratislavského hradu do prezidentského paláca. Miloš Zeman mu kondoloval až na hradnom nádvorí spolu s čestnou strážou.
Ivan Gašparovič v nedeľu v televíznej debate venovanej spomienke na prezidenta Michala Kováča len potvrdil to, čo si o ňom celé roky myslím nielen ja, ale mnoho ľudí.
Vo štvrtok sme sa definitívne rozlúčili s Michalom Kováčom. Nevýrazný človek, ktorý sa stal nevýrazným politikom a potom nie príliš výrazným, ale dôležitým prezidentom.
„Flašíkove hodiny/bijú štyri hodiny“. V hlave mi poletuje posmešná parafráza. V deň pohrebu prezidenta Michala Kováča sme si snáď konečne uvedomili mocnú, očistnú silu času.
