Michal Patarák je psychiater, jeho koníčkami sú filozofia a teológia. V prvej vlne pandémie ho očarila spolupatričnosť skoro ako počas Nežnej revolúcie. Dnes je to inak, hovorí, no strach i stres majú svoje funkcie a možno ich zvládnuť.

Objav prozacu naštartoval zmeny nielen v liečbe depresie, ale aj v jej vnímaní. O depresii, antidepresívach i ďalších liečebných postupoch píšeme z pohľadu psychiatrov, biochemika a ľudí, ktorí sa potýkali s ťažkou depresiou i syndrómom vyhorenia.

O dnešných mileniáloch sa hovorí, že žijú úzkostnejšie životy ako ich rodičia. Prečo sú viac pod tlakom a ako sa to odráža na ich životoch? Je pravda, že častejšie trpia depresiami a podliehajú stresu? A môžeme to vôbec takto zovšeobecňovať?

O zamilovanosti zvyknem položartom hovoriť ako o prvej psychóze. Je prvá, lebo po nej zas a znova prídu ďalšie.

V živote sa nič neopakuje. Máme ohromnú zodpovednosť za každý svoj krok. Naše križovatky sa totiž nevracajú.

V živote sa nič neopakuje. Máme ohromnú zodpovednosť za každý svoj krok. Naše križovatky sa totiž nevracajú.  

Sloboda je koza priviazaná o stĺp. Môžeme si v nej voliť, kam pôjdeme a čo budeme robiť, ale len pokiaľ to dovoľuje dĺžka jej povrazu.

Agresia je súčasťou prirodzenej výbavy človeka, pričom niektorí autori sa domnievajú, že je to tak aj s impulzmi k vraždeniu.

Psychiatria sa bohato vyjadruje k diagnostike a liečbe duševných porúch, ale málo k otázkam duševného zdravia, hoci práve to je cieľom jej práce. Čo vlastne znamená byť duševne zdravý?

Medzi otcami a synmi jestvuje odjakživa určité zápolenie. Dnes má však obzvlášť vyostrenú podobu. Je to zápas o konkrétne naplnenie jedinečných rolí, súboj o svoje vlastné miesto, ktorý je však zároveň hľadaním seba samého i tohto druhého.