PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

Matovičovsko-hegerovská vláda dokázala za dva roky prešustrovať svojou absurdnou politikou veľkú časť dôvery svojich voličov, pre ktorých sa stali Matovič s Hegerom a Sulíkom ešte horší ako Fico.

Veľkosť zmeny v roku 1989 spočívala v tom, že ľudia po roku 1968 a okupácii Československa sovietskymi vojskami Varšavskej zmluvy neverili, že zmena režimu a celého komunistického systému je možná. A u nás tomu neverili ešte ani vtedy, keď padol Berlínsky múr.

Čínsky cisár Čchin Š’-chuang-ti vybudoval posmrtnú terakotovú armádu. To, čo na prvý pohľad mohlo vyznieť ako bezcharakterný a cynický odkaz ministra Kaliňáka protestujúcim policajtom, môže byť ešte horšie.

Súčasné opozičné strany by za pomoci Demokratov boli schopné zostaviť vládu, a to s parlamentnou väčšinou 81 mandátov.

Ladislav Kováč bol prvý ponovembrový minister školstva Slovenskej republiky. V akom stave školstvo prebral, čo sa podarilo uskutočniť a čo potrebuje od školstva Slovensko dnes?

S rodičmi, starou mamou Tamiškou a s bratmi Igorom a Rudom sme dlho bývali na ulici, ktorej názov sa v čase menil, chvíľu to bola Štefánikova, ale najčastejšie Ulica obrancov mieru, hoci pôvodne nešlo o Štefánika, ale o habsburskú princeznú Štefániu.

K únosu došlo 31. augusta 1995, keď dve autá zablokovali auto Kováča ml. neďaleko Svätého Jura. Z vozidiel vystúpila skupina mužov, ktorá ho vyzvala, aby si presadol do ich auta. Ten to odmietol, tak ho násilím zavliekli do Rakúska.

Opozíciu čaká niekoľko výziev. Vyzerá to, že má našliapnuté k zvládnutiu tej prvej – vyhrať parlamentné voľby. Ale čo potom? Podľa Ľudovíta Ódora príde čas na Veľký tresk. Ako reformovať Slovensko od verejnej správy až po emigračnú mentalitu vysvetľuje v rozhovore .pod lampou.

Prieskumy nasvedčujú tomu, že dnešná opozícia získa v budúcich voľbách väčšinu. Aj keď je veľmi skoro hovoriť o víťazstve, predpokladajme, že zostaví vládu. Už teraz vieme, že jej nebude čo závidieť. Čo ju čaká?