Znie to zdanlivo triviálne. Zmena v roku 1989 viedla k odstráneniu komunistického režimu, založeného na vláde jednej strany, na terore a represívnej funkcii verejnej a tajnej bezpečnosti, na milíciách ako paramilitárnej organizácii komunistickej strany, na kriminalizácii politiky, na triednej komunistickej ideológii a kádrovej politike vo vzdelávaní, výbere a výkone povolania, na kultúrnej a umeleckej doktríne socialistického realizmu, na obmedzení slobody pohybu, na uzavretých hraniciach a po roku 1968 na vojenskej okupácii a strate štátnej suverenity.

Košičan, ktorý dobyl Bratislavu. Vstúpil do komunistickej strany, ale ešte pred Novembrom sa od režimu vnútorne oslobodil. Básnik, textár, prekladateľ z ruštiny, v poslednom čase najmä autor kníh rozhovorov s osobnosťami slovenskej kultúry. Tentoraz sme kládli otázky my jemu. Ján Štrasser.

Podľa zákona plní štátna školská inšpekcia najmä funkciu kontroly štátu nad úrovňou výchovy a vzdelávania. Podľa mnohých učiteľov slúži štátna školská inšpekcia najmä na zbytočnú buzeráciu. Čo z toho je bližšie k pravde?

Pred necelým mesiacom predsedníčka (odrazu národne cítiacej) vlády v súvislosti s novelou zákona o štátnych symboloch vyhlásila: „Možno dávam taký skromný návrh školám. Deti vedia vyrábať krásne veci, takže nevidím dôvod, aby tieto dôležité symboly na hodinách výtvarnej výchovy nevyrábali.“ Čo to vôbec budú maľovať?

Literárny vedec Fedor Matejov sa 30. septembra dožíva šesťdesiatych piatych narodenín. Od roku 1988 pôsobil na Ústave slovenskej literatúry Slovenskej akadémie vied. Čo si prečítal, to si pamätá.

Rebríčky patria do ekonomiky alebo športu, teda tam, kde sa niečo dá jednoznačne spočítať alebo zmerať. Určite však nie do literatúry a umenia. Preto nevyhlasujeme „Knihu roka”, ani sa nepokúšame vytvoriť nejaký knižný rebríček.

Dvadsať rokov vedieme vojny o národné symboly. Od názvu štátu, ako túto kauzu opísal v prípade pomlčkovej vojny Milan Šútovec v knihe Semióza ako politikum alebo „pomlčková vojna“ cez štátne symboly ako vlajka, hymna či národný odev až po jazykové zákony „bez výnimky“ hľadáme výlučné národné poslanie, mesianistický „vyvolený národ“.

Pred päťdesiatimi rokmi prijalo Národné zhromaždenie, najvyšší zákonodarný zbor Československej republiky, novú – socialistickú – ústavu. Platila 32 rokov, najdlhšie zo všetkých československých ústav.

Sedem a pol roka robí kreslené komentáre v denníku SME. Nechce pracovať v reklamnom priemysle, deprimujú ho Slováci, ktorí sa podľa neho nenaučili žiť v mestách. Výtvarník, karikaturista a hudobník Martin Šútovec, známy ako Shooty.