Pixel Federation, najväčšia herná spoločnosť na Slovensku, si vybudovala silnú pozíciu na globálnom trhu s mobilnými hrami. Jej úspech však nebol okamžitý – cesta k vrcholu bola plná výziev, neúspešných projektov a rokov trpezlivého vývoja.

Zakaukazsko nikdy nebolo oázou pokoja, ale tak to už býva. Niektoré miesta vďaka svojmu geniu loci priťahujú ľudí viac ako iné a Gruzínsko za Kaukazom túto špecifickú príťažlivosť má. Mnohí sa po svojej prvej návšteve vracajú a mnohí sa aj sťahujú. Ako mi povedala jedna Gruzínka s čečenskými predkami: „Gruzínsko vás svojou náručou objíme.“ A potom je už ťažké sa nevrátiť.

Začalo to minulý rok stigmatizáciou mimovládok ako zahraničných agentov, pokračuje to v tomto roku zneužívaním štátnych inštitúcií na fabuláciu vážnych obvinení z puču voči študentom, aktivistom a bežným občanom. S cieľom ich zastrašiť a urobiť z nich terče nenávisti.

Doby kríz bývajú časmi premýšľania základov. To, že sa dnes u nás tak náhle a v tak veľkom množstve vynárajú spory o „civilizačnej príslušnosti“ Slovenska, o tom, čo je „Západ“, čo sú „európske hodnoty“, nie je zďaleka len príznakom našej domácej politickej krízy.

Patrím k mladým ľuďom označovaným ako generácia Z, ktorá je považovaná za doteraz technicky najvyspelejšiu generáciu. V priebehu niekoľkých sekúnd dokážeme vyhľadať veľké množstvo informácií, sme jazykovo zdatní, scestovaní, otvorení všetkému novému a výzvam, ktoré život prináša. Internet a sociálne siete sú našou každodennou súčasťou a často svoj život mnohí z nás žijú práve tam. Aj informácie o udalostiach Nežnej revolúcie si dokážeme rýchlo vyhľadať.

Poľský novinár Aleksander Kaczorowski v rozhovore pre .týždeň hovorí o štátnikoch, o rozpadnutej V4, ale aj o skúške Donaldom Trumpom, z ktorej môže Európska únia vyjsť lepšie, než by kto teraz očakával – no musí si uvedomiť, čo chce a čo znamená.

Podtitul výstavy Medzi kameňom a sochou v Galérii čin čin Nové je to, na čo sme stihli zabudnúť, sa dá prevrátene parafrázovať ako: Nové je to, na čo sme nezabudli. Jedno tvorí prednú stranu obrazov Milana Bočkaya, druhé ich zadnú stranu.

Jednou z pre Slovensko životne dôležitých otázok je jeho geopolitické ukotvenie. Sme súčasťou Západu s jeho slobodou alebo Východu, kde nad slobodou prevažujú záujmy hŕstky mocných? Prečo si stále musíme pokladať túto otázku?

Chceme patriť k slobodnému svetu, či byť satelitom Ruska? Kto chce odchod z EÚ a NATO? Pod lampu prišli Viera Dubačová, Csilla Droppová a Zuzana Janíčková z Banskej Bystrice, ktoré organizujú protesty za zachovanie európskeho Slovenska.

Na prelome rokov zvykneme bilancovať a predpovedať – odchádzajúci rok práve plynulo strieda ten prichodiaci, do ktorého spravidla vkladáme svoje nádeje, priania, ale aj odhodlania. Mne osobne sa zdá, že zoznam želaní a predsavzatí mám tento raz obzvlášť dlhý, ale niet sa čomu diviť. Ak si totižto chceme budúci rok obhájiť naše hodnoty, budeme musieť preukázať skutočnú vôľu a nájsť v sebe odvahu.