Majú fašizmus a komunizmus niečo spoločné, aj keď sa ocitli navzájom vo vojne? Čo o tom dnes vypovedá propaganda Putinovho režimu? V čom pripomína náš dnešný svet 30. roky minulého storočia? Sme dnes múdrejší než vtedy? Kto nám zakazuje klásť otázky a prečo si to nesmieme nechať?

Islamský radikalizmus sa znova stáva témou. Výziev svetovému poriadku je ale viac. Kým liberálne demokracie zápasia s depresívnymi stavmi, ich radikálni vyzývatelia regrutujú nových stúpencov. Ako na tieto javy odpovedať? Ako ich správne chápať? Kde sú ich ideové korene? A čo nám hovoria o nás samých?

V „zázračnom“ roku 1989 to vyzeralo ako krok do lepšej budúcnosti aj ako návrat k osvedčenému. Jedno aj druhé; vlastne sme to ani príliš nerozoznávali. No nech už sme to všetko chápali akokoľvek, smer sa zdal byť jasný. Zdalo sa, že o ňom panuje konsenzus, aspoň pokiaľ išlo o základné princípy.

Pre ÚPN otvára memorandum možnosti na systematický výskum v ukrajinských archívoch.

Vo štvrtok, 24. apríla som sa cez zoom zúčastnil medzinárodnej konferencie „Národné stratégie pre ekonomický rozvoj v globálnom prostredí“ za medzinárodnú mimovládnu organizáciu Karpatská platforma.

Koniec druhej svetovej vojny má dnes okrúhle výročie. Zdá sa, že sa chýli k novej vlne dezinterpretácií. Čo z výsledkov tejto vojny je naďalej s nami? Aké poučenie môžeme z jej histórie čerpať? Kto má aký podiel na porážke nepriateľa a kto bol skutočným víťazom? Vyhneme sa novému svetovému konfliktu?

Je to starý a úctyhodný, no aj nenávidený symbol. V každom prípade nie náhodou opäť vyvstáva na mysli v našej nepokojnej dobe, plnej obáv z budúcnosti, rozhorčených protestov, duchovných zmätkov a revolučných predpovedí.

Mimovládna organizácia Freedom House konštatuje, že minulý rok – 2024 – bol v poradí devätnástym rokom úpadku slobody vo svete. K tomu dodajme, že to bol aj rok mimoriadne turbulentný z hľadiska mieru a stability medzinárodného prostredia. Prvé mesiace nášho roku aj najnovšie udalosti tento trend, bohužiaľ, potvrdzujú.

Dnes o čínskej neutralite, Trumpovej štátnickej múdrosti a slovenskej pracovitej koalícii.

Moderný človek o sebe rád uvažuje ako o vládcovi prírody a vrchole evolúcie. Deje sa však čosi divné: spolu s pýchou na vlastný úspech prichádza aj nová úzkosť, pesimizmus, radikálne pochybnosti človeka o sebe samom.