Ešte začiatkom milénia bola druhá vláda Mikuláša Dzurindu kritizovaná think-tankmi, časťou médií i menšími politickými stranami za to, že ich reformy neboli dostatočne pravicové a protrhové.

V debate – alebo skôr hádke – v súvislosti s navýšením rozpočtového deficitu sa objavuje veľa nejasností. Držme sa teda faktov. Parlamentná väčšina vlani schválila rozpočet verejnej správy na tento rok s výdavkami 46,7 miliardy eur a príjmami 39,6 miliardy eur. Rozdiel – ten povestný deficit – mal predstavovať 7,1 miliardy eur, čo zodpovedá 7,4 percenta HDP Slovenska. Čiže toľko sme si plánovali požičať. Už toto malo zdvihnúť verejný dlh na rekordných 62 miliárd eur (65 percent HDP). Skoro 11 500 eur na každého občana, aby to bolo zrozumiteľnejšie.

čo chcel dosiahnuť Matovič s neskôr upraveným sľubom, že prídavky na deti zvýši na 200 eur? Podľa jeho slov zvýšenie pôrodnosti, odvrátenie demografickej krízy, vyššia podpora rodín a zrejme ani vyššie preferencie pre seba a stranu by nezaškodili. A čo by mohol dosiahnuť?

Putinovo Rusko za svoj hlavný národný záujem považuje rozvrátenie EÚ a NATO, rozhádanie členských štátov, podkopanie demokracií a destabilizáciu prozápadných vlád.

Počas roku 2021 budeme čeliť výzve, aby sme prekonali pandémiu pomocou očkovania a ustáli dôsledky chorobného roku 2020. Nevyspytateľnosť sa vlečie celou ľudskou existenciou a nevieme, či v ďalšom roku nepríde ďalšia „čierna labuť“. Či budeme riešiť len ďalšie politické roztržky alebo odhalíme riešenia skutočných výziev, píšu členovia mimoparlamentných strán.

Komunizmus na Kube ekonomicky nikdy nebol životaschopný – tak ako všade inde na svete. Prežíval len vďaka zahraničnej podpore, kriminálnym aktivitám a kapitalistickým peniazom.

Populista nasľubuje modré z neba a v horšom prípade to aj presadí na úkor zadlžovania v štýle „po nás potopa“. Lebo je politik, ktorý myslí na budúce voľby, a nie štátnik, ktorý myslí na budúce generácie (James Freeman Clarke). Keď sa krajine ekonomicky darí, tak za to môže len a len on. Keď sa vinou populistickej politiky prestane dariť, tak za to môžu všetci okrem neho.

Hľadanie nepriateľov a vinníkov neustalo ani príchodom novej vlády. Za zlé manažovanie môžu en bloc všetci, samozrejme, okrem Igora Matoviča. Čoraz viac sa hovorí o tom, že zmena by mala nastať na premiérskej stoličke. Existuje alternatíva voči súčasnej vláde, ktorá by nepozostávala v návrate Smerohlasu?

Chýbajúce informácie o  vakcinácii prehlbujú pocit, že koniec pandémie je v  nedohľadne. Po úvodnej PR akcii, v  ktorej bolo zaočkovaných päťdesiat zdravotníkov, mala prísť stratégia očkovania. Tá sa mení zo dňa na deň. Dnes je hlavným kritériom vek, čo bude kritériom za niekoľko dní, nevieme. Zástupcovia neparlamentných strán ponúkajú svoj pohľad na očkovanie.

Komu vďačíme za stav zdravotníctva? Najprv musíme poďakovať lekárom, sestrám, celému personálu vrátane záchranárov. Lebo, áno, zdravotníctvo je v zlom stave, ale nevieme si ani predstaviť, v akom stave by bolo bez ich heroických výkonov. V súčasnosti myslíme najmä na tých, ktorí dlhé mesiace bojujú v prvej línii na covidových oddeleniach a v „teréne“.