Je mnoho ľudí, ktorí očaria svojim umením plávať po prúde a hladiť po srsti. Je aj mnoho takých, ktorých buričstvo je len pózou, ladiacou s módnymi trendmi. Ján Langoš. (2. 8. 1946 – 15. 6. 2006) nepatril ani medzi jedných, ani medzi druhých.

Veľké jarné heslo – spájanie – vyústilo do opaku, ktorý ohrozuje výsledok volieb a budúcnosť tejto krajiny. A neschopnosť spolupráce je prítomná v množstve sektorov tejto spoločnosti. Peter Zajac o historických koreňoch tejto neschopnosti a budúcich nádejach.

V spolupráci s plan.art vám prinášame prehľad udalostí, ktoré môžete zažiť počas tohto víkendu.

Štátna bezpečnosť odpočúvala obyvateľov Československa, vyhrážala sa im a väznila ich. Niektorí považujú spisy z tohto obdobia za tak nebezpečné, že sa ich pred štyrmi rokmi pokúsili zničiť. Séria ŠTB: PRÍSNE TAJNÉ je svedectvom neľahkých čias.

Videl som to na vlastné oči – bol som vtedy aj v slovenskom parlamente, aj pri vatre zvrchovanosti. Asi najmä preto nedokážem pochopiť, ako môže dodnes niekto oslavovať festival hrubosti, primitivizmu a neúcty k ľuďom a zákonom.

Na počiatku boli veľké očakávania lepšieho sveta, plného priateľskej komunikácie, ku ktorému nás mali posunúť sociálne siete. Realitou sa stali spory, zloba a manipulácie. Dá sa s tým ešte niečo robiť?

Aj keď dnešné konštatovania o začiatku novej studenej vojny neznejú veselo, môžu byť príležitosťou na vyjasnenie si pojmov a situácie, ktorej musíme čeliť, pokiaľ možno úspešne. Pravda, ak sme ešte nezabudli na dôvody, prečo by sme to vôbec mali robiť.

Súčasné voľby prezidenta SR sa odohrávajú v stave nebývalej polarizácie spoločnosti a v nebezpečnej medzinárodnej situácii. Hovoríme o týchto voľbách, ich kandidátoch, o kríze, ktorou prechádzame, a o perspektívach našej slobody.

Pri príležitosti výročia Sviečkovej demonštrácie vyťahujeme z archívu text z minulého roka: Od Sviečkovej demonštrácie, ktorá ovplyvnila boj za slobodu nielen v Československu, prešlo 35 rokov. Čo z jej ducha nám môže pomôcť v dnešných krízach? Hovoríme o tom s jej organizátorom Františkom Mikloškom, s Tomášom Klvaňom, predstaviteľom študentského hnutia z roku 1989, a s Jurajom Rizmanom z organizácie Post Bellum.

Skutok sa nestal. Tak končilo vyšetrovanie zločinov, ktoré riadila komunistická Štátna bezpečnosť. Máme 270 000 obetí a žiadneho zodpovedného. Dodnes sme sa s týmito zločinmi nevyrovnali, chýba politická vôľa. Žijeme v právnom štáte? Aj o tom bola diskusia, s Miroslavom Lehkým, Martinom Slávikom, Jaroslavom Valentom a Marianom Zajíčkom, ktorú vám ponúkame zo záznamu.