V sobotu ožila fontána na Námestí slobody. Skončila prvá fáza revitalizácie tohto zanedbaného kúska Bratislavy, ktoré bolo rajom mládeže, čo sa chcela zhúliť a opiť.

Výnimočné prepojenie miesta a hudby dodalo koncertnej pocte na nezabudnuteľného basgitaristu náležité čaro.

Mimoriadny 22-ročný klavirista Alan Bartuš predstaví v rámci One Day Jazz Festivalu svoj nový album Born in Millennium. Na koncerte si zahrá s americkou žijúcou legendou - Gregorym Hutchinsonom na bicích nástrojoch, s ktorým na albume spolupracoval.

Nového albumu Hexu Kde je tu láska? – prvého bez Ďuďa – som sa bál a ako som sa neskôr dozvedel, nebol som sám. Nepochyboval som, že spevácky to Peter „Šarkan“ Novák zvládne, ale predsa len, Ďuďo bol autor a spolutvorca fenoménu Hex. Napokon som si počúvanie užíval a zabudol som, že je to vlastne povinná príprava na rozhovor. Je dobrý, pestrý, je hexovský, ale zároveň aj dosť nový a trochu iný.

Pamätáte sa na Nočných vlkov, ruský motorkársky gang, ktorý bol piatou kolónou ruských záujmov na Slovensku? Tak vlci sa nikde nestratili, aj keď ich aktivity sú zakázané.

Slovák sa rozhodol emigrovať do Ruska v neopréne a s detským nafukovacím kolesom po rieke Narva, ktorá tečie na hranici Ruska a Estónska. Rusi nemali pochopenie pre jeho družobné aktivity a normálne ho zabásli, chrapúni. Jeho fotografiu s rozmazanou tvárou zverejnila tlačová služba FSB.

Na koncerte Katky Koščovej a Dana Špinera v rámci ich MiniaTOUR som bol minulý týždeň a doteraz som spracoval akurát tak fotky. Slová sa mi nejako nedarilo poskladať. Bolo to také silné, že som si spomenul na ten okrídlený bonmot že písať o hudbe je ako tancovať o architektúre.

Prezerať si, aké sú medzinárodné dni, je niekedy celkom zábava a ešte častejšie inšpirácia. Pri nedávnom Medzinárodnom dni rádioamatérov ma premkla zvedavosť: Žijeme časy digitálnych dokonalých prenosových technológií. Z najlacnejšieho smartfónu sa môžete spojiť s celým svetom. Je tu ešte miesto pre rádioamatérov – veteránov éteru?

Dom Albrechtovcov, kde bývala rodina muzikológa a pedagóga Jána Albrechta, bol desaťročia jedným z epicentier neoficiálnej kultúry v Bratislave. Na posedenia a diskusie o hudbe tam chodili generácie hudobníkov a nielen klasických, častým hosťom u „Hansiho“ Albrechta bol napríklad Andrej Šeban.

Nedávno, po koncerte speváčky Zaz, napísal jeden môj priateľ ostrý status o tom, že mnohí ľudia si zaplatia nemalé peniaze za lístok a keď sú na koncerte, väčšinu času strávia nahrávaním videa alebo živým prenosom. Dokonca niektorí sa postavia a nahrávajú celý koncert.