Ako je oddávna známe zo života aj zo zákopov, „keď sú zástavy na žrdi, rozum je v hajzli“. To platí aj pre tie naše „kultúrne vojny“, v skutočnosti hlasité prejavy našej nekultúry. A nášho nerozumu. Pritom je len príznačné, ak sa odvolávky na „rozum“ a „kultúru“ ocitajú vo vzájomnom nezmieriteľnom konflikte.

Tento mesiac uplynulo 73 rokov od prvého vydania románu Georgea Orwella 1984. Ak by to nebola dostatočná príležitosť pripomenúť si ho, potom azda postačí ďalší fakt, pre ktorý sa na túto knihu nedá zabudnúť: skutočnosť, že sa dodnes stáva príležitostne terčom cenzúry a dôvodom na represie.

Pandémia ustupuje neochotne, jej následky trvajú. K tomu krízové javy vrátane vojny na Ukrajine a náporu na ekonomiku. Psychologické a morálne dopady na veľké počty ľudí sa dajú očakávať, aj keby tomu nikto nepodkuroval idiotskou politikou... a to nie je všetko.

Zdá sa vám, že v politických diskusiách panuje zmätok v základných pojmoch? Čudujete sa, kto všetko sa u nás vie označiť za „liberála“, „konzervatívca“, a ktoviečo ešte? Máte pocit, že z vás robia hlupákov? Do istej miery ide o normálny jav – ale len do istej miery.

Pred 84 rokmi, 30. septembra 1938 skončila konferencia v Mníchove podpisom zlopovestnej zmluvy. Uzavreli a podpísali ju nacistické Nemecko, Francúzsko, Spojené kráľovstvo a fašistické Taliansko na účet prvej Československej republiky, bola právom označená za zradu, nech už by sme akokoľvek usilovali o porozumenie motívom dvoch hlavných demokratických aktérov, a nech by sa na zmiernenie ich viny uvádzali akékoľvek argumenty.

V novej časti podcastu sa Eugen Korda rozprával s kolegami o tom, čo nám ukázalo neúspešné hlasovanie o odvolávaní Igora Matoviča, prečo sa netreba Ruska báť a prečo je dôležité, aby Ukrajina zvíťazila. Slovenská akadémia vied si strelila do nohy a mala by sa verejnosti ospravedlniť za zmanipulovaný prieskum verejnej mienky.

Predpoklad, že slobodná spoločnosť musí zvíťaziť nad tyraniami len preto, že je lepšia, znie príjemne, no zavádza. A zavádza nebezpečne. Iste, máme mnoho dôvodov pokladať slobodné zriadenie za lepšie. Z toho však nevyplýva žiadna predurčenosť víťazstva.

Častokrát a v rôznych podobách narážam na otázku, ako to bolo, resp. je s tým ruským či sovietskym „oslobodením“. Možno vôbec hovoriť o oslobodení, a ak, tak v akom zmysle, s akými kvalifikáciami či dodatočnými vysvetleniami? Nuž, a dnes sa táto otázka vynára nanovo a v aktuálnych súvislostiach.

Rusko hrozí špinavou bombou, treba sa jej báť? Československo by onedlho malo 104 rokov. Ako nás ovplyvnil jeho zánik? Budete voliť v komunálnych voľbách? Ústavný súd prehlásil jednu z Ficových referendových otázok za protiústavnú.

Minulý rok som využil deň reformácie na priblíženie jej základného impulzu v osobnom zápase Martina Luthera. Dnes upriamim pozornosť na jej viac „objektívne pozorovateľné“, spoločenské stránky, ktoré sú dôležité aj pre aktuálne uvažovanie o niektorých problémoch moderného veku.