Majstrovstvá Európy vo futbale sa skončili a začalo sa účtovanie. Všetky prieskumy verejnej mienky ešte pred začiatkom Euro 2012 ukazovali, že ľudia sú z tejto udalosti rozčarovaní. Vláda hovorila, že organizácia majstrovstiev bude pre štát znamenať modernizáciu a civilizačný skok. Dnes vieme, že nič z toho nevyšlo. Občianska platforma sľúbila, že sa postaví 4200 kilometrov diaľnic a ciest. Podarilo sa však iba 600 kilometrov a časť z nich bude po majstrovstvách ešte uzatvorená, aby sa dokončili. Jediná vec, ktorú sa podarilo splniť na 100 percent, je postavenie štyroch nových štadiónov. Diskusia o tom, ako využiť národný štadión vo Varšave, ktorého prevádzka stojí ročne 7 miliónov eur, však pokračuje.

Majstrovstvám Európy vo futbale, ktoré sa v piatok začali, hrozia bojkoty politikov, ktorí sa inak na tribúnach ukazujú veľmi radi. Pohnútkou tých, čo účasť zvažujú, či ju už odriekli, je kauza Julie Tymošenkovej. Udalosť sa však môže skončiť „píár katastrofou“ (BBC) pre Ukrajinu a v menšej miere dokonca i Poľsko aj pre obavy z rasisticko-násilníckych prejavov na štadiónoch.

Sú chvíle, ktoré vám z pamäti tak ľahko nezmiznú. Bola sobota ráno, písal som svoj zvyčajný článok pre Gazetu Wyborczu, keď tu náhle, niekedy po desiatej, mi prišla do mobilu esemeska. Od šéfky internetových Lidoviek, Kamily Klausovej. Písalo sa v nej, že spadlo lietadlo s prezidentom Kaczynským pri Smolensku.

Bol december 2003. V irackom Babylone bolo príjemné počasie, niečo okolo dvadsiatich stupňov nad nulou. Vojenské velenie celého stredného Iraku bolo zriadené práve tu, v akomsi Saddámovom rekreačnom stredisku na brehoch Eufratu, v tieni palmových hájov a neďaleko čiastočne zrekonštruovaných trosiek starovekého mesta, ktoré si pre metropoly svojej svetovej veľríše vybral aj Alexander Macedónsky.

V roku 2001 založil hudobné vydavateľstvo Hevhetia, v ktorom dodnes vyšlo viac než 100 albumov. V Košiciach organizoval koncerty a hudobný festival. Pred viac než rokom vymenil Zoru Jaurovú na poste šéfa tímu Košice – Európske hlavné mesto kultúry 2013. Ján Sudzina.

Predstavte si, že by do malého slovenského mesta na niekoľko dní prišli hviezdy z Barcelony, Bayernu a Chelsea, doobeda by diskutovali o futbale, potom by sa venovali mladým futbalistom a večer by na miestnom štadióne hrali exhibičné zápasy.

Na jednej z amerických univerzít urobili svojho času nasledujúci psychologický experiment. Pozvali niekoľko desiatok ľudí a bez toho, aby o tom vedeli, sa po ceste na univerzitu stali svedkami verejného poníženia neznáme osoby. Silnejší človek napadol slabšieho a ponížil ho. Bola to, samozrejme, časť experimentu, o ktorej netušili. Neskôr im ukázali 25 portrétov, medzi nimi bola aj fotka napadnutej osoby, a požiadali ich, aby ich zoradili podľa sympatií. Ukázalo sa, že verejne napadnutá osoba sa spravidla tešila najvyššej miere antipatií.

Ako včely na med sa vo štvrtok zlietli premiéri východoeurópskych krajín vrátane „čínofila“ Roberta Fica do poľskej Varšavy, kde sa na celé tri dni zastavil čínsky predseda vlády Wen Ťia-pao. Tým medom sú čínske investície, ktoré by z pohľadu veľkej časti stredo- a východoeurópskych politikov mohli nahradiť investície zo západnej Európy. Tá sa prinajlepšom nachádza v štádiu ekonomického útlmu, a kým budú vlády bohatých krajín Únie trvať na svojich úsporných rozpočtoch, len tak sa k výraznejšiemu rastu nevrátia.

Líder poľskej desaťpercentnej ľavicovej strany Janusz Palikot nedávno v poľskom parlamente vyhlásil, že „prišiel čas povedať Poliakom, že sa musia vzdať svojej poľskosti”. Keby líder francúzskych socialistov Francois Hollande povedal, že Francúzi musia rezignovať na svoju francúzskosť, alebo Ehud Barak z izraelskej laboristickej strany tvrdil, že Židia sa musia vzdať svojej židovskosti, bolo by to celkom isto ich posledné vystúpenie v kariére. Politik, ktorý by nahováral svojich rodákov, aby zradili svoju vlastnú národnú identitu, by musel v normálnom štáte s politikou skončiť.

Takmer tak často, ako sa v slovenských a maďarských médiách rozoberajú otázky Maďarov na Slovensku, sa v poľských a litovských médiách riešia problémy Poliakov na Litve. Východná Európa totiž ešte pred sto rokmi tvorila podobne mnohofarebnú národnostnú mapu ako Európa stredná.