Už to trvá pár rokov, dosť veľa sa o nich popísalo, na trh sa znova vrátili prípravky určené na špeciálnu starostlivosť o fúzy a bradu a žiadny bicykel nie je dosť starý na to, aby sa vyhodil. Nie zlé na niekoho, kto vlastne nejestvuje.

Kyril Bonfiglioli, posledný britský dandy, písal, ako keby sa P. G. Wodehouse rozhodol kopírovať Raymonda Chandlera, aby z literárneho trhu vytlačil Iana Fleminga. Tri romány o Charlie Mortdecaiovi – jeho literárnom alter egu, sa v rokoch 1973 až 1979 postarali o to, aby sa Bonfiglioli stal šedou eminenciou britského humoru, chlapíkom v pozadí, na ktorého pri hlbšom pohľade nemožno nenaraziť. Prisahajú naňho Hugh Laurie aj Stephen Fry, miloval (a neznášal) ho Douglas Adams a o Terrym Pratchettovi by sme bez neho možno ani nepočuli.

V januári mal mať v našich kinách premiéru americký film The Interview, ľahkomyseľná a prvoplánovo politicky kontroverzná komédia hereckých priateľov Evana Goldberga a Setha Rogena. Ale globálny distribútor sa nechal zastrašiť hrozbami a film neuviedol.

Dňa 12. decembra 2014 mal aj v slovenských kinách premiéru Hobit: Bitka piatich armád. Tretí diel druhej trilógie z prostredia Tolkienovej Stredozeme je so svojimi 144 minútami vôbec najkratším filmom série. Vypovedá to o mnohom.

Tak sa nám vraj na televízne obrazovky vráti Twin Peaks, jeden zo seriálov, ktorý sa ocitá azda v každom texte, odbornom či populárnom, ktorý sa v širšom kontexte snaží vysvetliť súčasný seriálový boom. Lebo Twin Peaks Davida Lyncha a Marka Frosta už vtedy sledovali ľudia, ktorí inak seriály veľmi nemusia, a dodnes rezonuje, celých tých dvadsaťštyri rokov od svojej premiéry.

„Pan a paní Fangovi tomu říkali umění.“ Nie najhorší začiatok románu, ale ani najlepší, mágia prvej vety nefunguje. Keď pridáme druhú: „Pro jejich děti to bylo darebáctví,“ čosi sa začne črtať, mágia prvej vety je späť v hre. Tá druhá ju totiž zaťažila významom a vlastne by sa nič dramatické nestalo, ak by to bola veta jedna, rozdelená čiarkou. To ostatné je príbeh.