Tvrdenie, že hlavnou ambíciou slovenskej politiky i koalície pre rok 2011 by malo byť zachovanie vnútornej stability, vyznie zrejme minimalisticky. A vedľa pozostalosti po stranách Smer-SNS-HZDS i kompromisnícky až zbabelo.

Spôsob, akým predseda KDH nadobudol svoje bývanie, je eticky viac ako problematický. Zároveň je jeho príbeh (i ďalšie, čo sa objavili), pred komunálnymi voľbami výstražný aj ako sonda do nižších úrovní slovenskej politiky.

Keď sa povie sčítanie ľudu, navodzuje to až antické a biblické asociácie, eventuálne výjavy z čias Márie Terézie. Aj keď my sme už „ľud“ digitálneho veku, tomuto úkonu sa raz za dekádu stále podrobujeme a málokomu napadne otázka, na čo je to vlastne potrebné.

Keby zápas o českú dôchodkovú reformu nebol iba epizódou, ale serióznou porovnávacou bázou, dalo by sa povedať, že Slovensko je rozumnejšia a šťastnejšia časť bývalej federácie.

Povstanie v Egypte vpadlo do scenára ďalšieho zo summitov EÚ ako na zavolanie. V oficiálnom programe bola totiž na prvom mieste energetika. A predstava akejsi novej suezskej krízy - čo je krajný scenár, ale nie vylúčený – je dosť katastrofická na to, aby desila politikov.

Maratón, ktorý si Mikuláš Dzurinda pred rozhovormi v Budapešti zabehol, bol gestom k hostiteľom, ale smerom domov skôr prehĺbil dilemu, či susedská politika novej vlády má kotvu, taktiku a stratégiu. Alebo je iba súborom improvizácií reagujúcich na Ficovo dedičstvo.

Povesť milovníka summitov, na ktorých hrá hlavnú rolu, sprevádza Nicolasa Sarkozyho už od francúzskeho predsedníctva EÚ. Summit o imigrácii a Rómoch, ktorý zvolal, však vyčnieva tým, že zmyslom podujatia nie je väčšia sláva Sarkozyho, ale jeho osobná obhajoba.

Nový bonmot hovorí, že úspechom vlády, ktorá minulý týždeň dostala v parlamente dôveru, bude to, ak Smer v najbližších voľbách nezíska viac než 60 percent hlasov...

Keby sa k jadrovej havárii vo Fukušime – naozaj hroznej – Európa nepostavila hystericky, nebola by to azda ani Európa.

Nie je isté, či sa Iveta Radičová o svoje najnovšie predsavzatie, že „koalícia ustupuje od modelu politických nominácií“, stihne ešte vôbec pokúsiť. Kríza, ktorá vypukla v NR SR v súvislosti s občianstvom, vládu síce nezhodí, má však dobré predpoklady obmedziť jej politickú silu a manévrovací priestor. Aj keby to tak ale nebolo, a koalícia vyšla zo skrumáže neoslabená, rozumný pohľad na záväzok premiérky môže byť iba skeptický.