Podľa dohody však malo odovzdať pozostatky až 28 izraelských rukojemníkov. Izraelské fórum príbuzných rukojemníkov označilo krok Hamasu za „hrubé porušenie“ dohody o prímerí.

Ukrajinský prezident napísal, že dnes taktiež očakáva správu od ukrajinských tajných služieb o „súčasných zámeroch ruskej strany“ a prípravách Moskvy na stretnutie na Aljaške.

Napriek pomalému diplomatickému pokroku americkí a európski predstavitelia diskutujú o možných bezpečnostných zárukách, ktoré by Washington mohol poskytnúť Kyjevu po prípadnej mierovej dohode.

Trump uvalenie nových sankcií na Rusko odkladal niekoľko mesiacov dúfajúc, že sa mu podarí presvedčiť Putina, aby pristúpil k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine.

Takéto nasadenie má zahŕňať potenciálne desaťtisíce európskych vojakov podporovaných Spojenými štátmi systémami v oblasti riadenia a velenia, spravodajskými či sledovacími kapacitami.

Čínsky a ruský prezident kritizovali Západ počas pondelkového summitu, pričom Si hovoril o „šikane“ niektorých krajín, zatiaľ čo Putin obraňoval vojnu na Ukrajine a obviňoval Západ z jej vzniku.

Dohoda má podľa neho zabezpečiť, že sa Izrael vráti do svojej pozície spred 8. decembra minulého roka, keď islamistickí povstalci na čele so Šarom zvrhli dlhoročného sýrskeho prezidenta.

Steinmeier prostredníctvom svojej hovorkyne uviedol, že otázka reparácií je z pohľadu Nemecka právne uzavretá. Zdôraznil však význam spoločnej práce na uchovávaní historickej pamäti a pripomínaní vojnových udalostí.

Na summite, ktorý maďarský premiér označil za „silný a vzrušujúci, boli podľa neho v centre pozornosti energetické otázky, v ktorých Budapešť musela opäť ujasniť svoju stratégiu týkajúcu sa rusko-ukrajinskej vojny.

Šéf poľskej diplomacie naznačil, že ruskí predstavitelia sami prezentujú rôzne verzie tohto incidentu.