Každoročné správy think tanku Freedom House varujú. Miera slobody vo svete klesá kontinuálne najmenej počas dvoch dekád. Aj keď sa to týka istých krajín viac než iných, erózia neobchádza nikoho. Ani doposiaľ etablované „liberálne demokracie“.

Tie dva incidenty z uplynulého mesiaca nie sú prvé, zrejme nie najhoršie a zrejme ani posledné z triedy množiacich sa prejavov novodobých obrazoborcov. Sú len príznačné – a preto stoja za komentár.

Od 7. do 17. novembra tu máme desať dní, do ktorých spadajú dve výročia: 105 rokov od začiatku komunistického experimentu v Rusku (čo znamená aj: vo svete) a 33 rokov od jeho konca v našej vlasti.

Prečo nás čaká veľká debata o katolíckej cirkvi? Oroschov Boh neexistuje. Voľby v USA neohrozia pomoc Ukrajine. Andrej Kiska hovorí o tom, ako sa dozvedel o únose vietnamského občana.

Výraz „kultúrna vojna“ sa u nás zabýval ako súčasť slovníka opisujúceho konflikty v našej neskoro modernej spoločnosti. Zväčša vyjadruje postoje stúpencov strán konfliktu. Tieto postoje môžu odhaliť hlbšie a dlhodobejšie prítomné vzorce myslenia a správania.

Odpoveď demokratického západu na ruskú agresiu proti Ukrajine býva niekedy oslavovaná ako zrodenie novej západnej jednoty a sebavedomia. Povedzme, že je na tom časť pravdy. „Časť“ však znamená, že to nie je celá pravda. Sú tu aj iné príznaky, svedčiace o tom, že riešenie „krízy našej identity“ bude ešte dlhá a zložitá cesta. V lepšom prípade.

„Otče, je to zlý človek“, hovorí v dráme Muž do každého počasia dcéra Thomasa Morea, ktorého s pomocou svojho nápadníka (istého Ropera) presviedčala, že ako sudca s vplyvom na kráľovskom dvore má vsadiť do väzenia istého muža – povedzme, že naozaj darebáka.

Klamal by som, keby som tvrdil, že pociťujem prekvapenie. Nie je to prvýkrát, čo sa vládna koalícia hrádze proti Ficovi prejavila, ako spolok silných rečí, ale malej palice. Klamal by som aj, keby som tvrdil, že pociťujem nejaké rozčarovanie.

77. výročie skončenia druhej svetovej vojny si pripomíname v tieni aktuálne prebiehajúcej vojny Ruska proti Ukrajine aj úzkosti z možnej eskalácie tejto vojny na vojnu svetovú. Aktuálne dianie nám pripomína, že prinajmenšom niektoré vojny sa svojím spôsobom nekončia.

Hneď na úvod upozorňujem, že mi pôjde viac o vonkajšiu formu než o obsah vystupovania našich politických elít. Forma jednako ovplyvňuje celkový účinok na toho, komu je obsah adresovaný (pravda, za predpokladu, že prejav má nejaký obsah). V politike je to zvlášť viditeľné. Ak toto pokladáte za hlúpy formalizmus, ďalej čítať nemusíte.