O slovenskom nadrealizme koluje niekoľko mylných informácií: najzávažnejšia je tá, že je to „slovenský variant surrealizmu“ (Slovník slovenských spisovateľov). Nuž, ak je valčík variantom valčeka (pri oboch môže dochádzať k valcovaniu), tak to môže byť pravda.

Súčasnosť praje individualistom. Kolektívny hrdina v nej nemá miesto. Súdržnosť je pojem neznámy. V tejto spoločenskej situácii prináša bratislavské divadlo Aréna na javisko „kolektívnu“ hru izraelskej dramatičky Hadar Garlon – Mikve.

Chcel byť námorník, ale stal sa advokátom. Je z dediny, ale pohybuje sa vo veľkých firmách. Na začiatku zakladal SMK, na konci je mimo nej. Csáky jeho meno použil ako argument proti Bugárovi. Šéf Slovnaftu Oszkár Világi.

„Zásadne píšem na papieriky. A vždy mám pri sebe dva zápisníky. Ten v ľavom vrecku je na myšlienky, ten v pravom na príbehy.“ Nič viac necharakterizuje Jána Johanidesa ako tento výrok. Vedel však, že v próze je myšlienka bez príbehu iba skeletom, tak ako je príbeh bez idey mechom na prázdnotu.

Som sklamaný. Boli sme lepší ako Wales a aj tak sme nevyhrali. Ak chceme postúpiť, zase len budeme musieť čakať na pomoc od iných. Teraz zrejme od našich susedov Maďarov.

Fanúšikovia a priaznivci sa v piatok v Prahe lúčia s Karlom Gottom, ktorý zomrel prvý októbrový deň vo veku 80 rokov.

Vdova Ivana Gottová uviedla, že po dôkladnej úvahe sa rozhodla pre pohreb so štátnymi poctami.

Výrok „na východe nič nie je“ nielenže zľudovel, ale stal sa vtipnou negačnou pointou konverzácií o všetkom, čo na východe stojí za videnie či navštívenie.