V nedeľu 3. marca budú v bratislavskom klube MMC piatykrát odovzdané ceny Radio_Head Awards. Denník SME a týždenník .týždeň na nich druhýkrát odovzdá Cenu za prínos do slovenskej hudby.

Vstáva obvykle skoro ráno pred piatou, vybavuje s čistou hlavou emaily a iné záležitosti. Večer chodí spať „so sliepkami“. Čo robí medzitým? Vedie firmu ISSO, ktorú založil pred dvadsiatimi rokmi a ktorá sídli v bývalom kláštore v centre Prievidze.

Nie, naozaj si nemyslíme, že by sa dnes v našej krajine mali zo zbierok básní stať bestsellery a z ich autorov televízne celebrity. Ale aj tak: hoci sa to môže zdať neuveriteľné, na Slovensku dnes vychádza zaujímavá poézia, ktorá sa číta, o ktorej sa hovorí.

Košice bez pochýb svojimi dejinami, umením či architektúrou patria medzi európske kultúrne mestá. Dôkazom je napríklad košická moderna. O tom, ako sa z uhorského mesta stalo jedno z hlavných sídel slovenskej kultúry napísal Tomáš Štrauss knihu Moje Košice. Uverejňujeme jej úryvok.

Tento text bol pôvodne e-mail, ktorý dôstojník britského námorníctva napísal svojim deťom. Dostal sa na verejnosť a uverejnil ho denník Daily Telegraph. Odvtedy sa ku „Crewsovej šupe“ vyjadrujú rodičia, starí rodičia aj deti od Británie po Ameriku.

Na oboch stranách Atlantiku má pravica problém. Chýba jej líder. Je to ako parafráza Dr. Johnsona. Zvolenie Baracka Obamu je triumfom nádeje nad skúsenosťou. Američania zaťali zuby a za odmenu dostali ďalšie štyri roky s Obamom. Prečo to urobili? Tí, ktorí sú závislí od štátu, zamestnanci vo verejnom sektore, slobodné mamičky, ktoré sa „vydali za štát“, a tak ďalej mali dôvod za Obamu hlasovať. Zvyšok nie.

Krach všetkých troch islandských bánk v jeseni 2008 sa stal jedným z prvých míľnikov svetovej ekonomickej krízy. Ako sa darí ostrovnej krajine o 5 rokov neskôr?

Je to najväčšia urážka Slovenska za dvadsať rokov samostatnosti. Na budúci rok oslávime 1 150 rokov od príchodu patrónov Európy, svätých vierozvestov Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Vďaka Bruselu to oslávime tak, že na pamätnej minci nebudú mať kríže a svätožiaru.

Bol to tento rok čudný Deň boja za slobodu a demokraciu. Prezidenta republiky, predsedu NR SR a predsedu vlády, ktorí ho mali úradnej z moci oslavovať, nebolo, hoci ináč oslavujú radi a kladú vence všade, kde sa dá. Ľudia, ktorí mali s Novembrom 1989 niečo spoločné, dumali v teplých sálach. Na Námestí SNP nás bolo zo štyridsať, povedali sme si, aká je sloboda nesamozrejmá, a najviac vtedy, keď o ňu nikto nestojí, lebo, ako hovorí Edmund Burke, zlo môže vyhrať len vtedy, keď sa dobro proti nemu nepostaví.

Nedávno sme spomínali na Lászlóa Sziklaya. Bolo to na na Rákociho ulici č. 15, v budapeštianskom Jozefove, kde sú slovenské tradície najsilnejšie. Pred sto rokmi, hoci nie práve v novembri, sa narodil významný literárny historik a zakladateľ maďarskej slovakistiky. Myslím na neho s vďakou žiaka, ale aj s istými výčitkami svedomia, lebo sme na neho akosi pozabudli. Rovnako Maďari aj Slováci. Je sympatické, že túto spomienkovú slávnosť iniciovali jeho bývalí slovenskí žiaci v Maďarsku. Svojho času, pred potopou, roku 1949 bol László Sziklay zakladateľom slovenskej katedry na Vysokej škole pedagogickej v Budapešti.