Mali sme, my Trenčania, skutočne šťastie. Okrem toho, že sme mali Matúša Čáka a panovali sme vtedy celému vesmíru, z čoho vyplýva, že sme najšikovnejší na svete, mali sme aj CHVM. Na pódiu samé srandičky, zosmiešňovanie iných, ale aj seba, doposiaľ si spomínam na to, ako v prejave dokázali spomenúť virtuozitu takého Petra Nagya... a sála sa smeje...

Dobre to tí chlapci, teda vlastne už dávno muži v stredných rokoch, z Mňágy a Žďorp vymysleli. Oslovili kapely, ktoré im boli hudobne a ľudsky blízke, a ponúkli im možnosť nahrať cover verziu niektorej zo svojich piesní. Tie potom vylisovali na dve cédečká a pridali k tomu ešte DVD, na ktorom všetci zúčastnení rozprávajú samé pekné veci o Mňáge a Žďorp. Keby niečo také urobil niekto iný, bolo by to cvičenie v samochvále. V prípade Petra Fialu a jeho spoluhráčov to je však iné. Prečo?

Dozvedel som sa, že vládny program Roberta Fica nemá víziu. Zvláštne. Pátos roka 1989 viedol k tomu, že každé riešenie sa muselo najprv vygenerovať, mať svoju filozofiu a víziu. Všetci ten slovník používali, len nitriansky telocvikár Ivan Mačura sa bál, že kvôli slovu šanca nikto neporozumie volebnému sloganu Šanca pre Slovensko.

Za neúčasti kamier verejnoprávnej televízie vykorčuľoval Miro Šatan na posledný finálový zápas najvyššej slovenskej hokejovej súťaže v tomto ročníku. Je to už osemnásť rokov, čo sa tento megatalent blysol na olympijskom ľade v Lillehameri ´94. Hneď vtedy sa, ako najmladší hráč reprezentácie po boku kapitána Petra Šťastného, vystrieľal na najlepšieho hráča turnaja. Okamžite na seba strhol pozornosť celého hokejového sveta a bol draftovaný do Edmontonu Oilers. Dobré semienko padlo do úrodnej pôdy...

Zradkyňa, kariéristka, prebehlíčka - aj také slová sa objavili na adresu Karolíny Peake, ktorá sa rozhodla opustiť stranu Veci verejné a podržať vládu Petra Nečasa.

Čo vieme o skupine Pussy Riot? Nie je toho veľa. Vieme, že časť názvu si odvodzujú od skupín riot grrrlz čiže spurných dievčat feministickej vzbury z deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, ku ktorým sa viažu aj ich odkazy na ideologičku feminizmu Judith Butler.

„Odvolaný trnavský arcibiskup Róbert Bezák už nie je zamestnancom Trnavskej arcidiecézy, od 1. augusta pracuje ako výpomocný duchovný v Banskobystrickej diecéze v Radvani, kde už v minulosti pôsobil.“ Táto správa o treste pôsobí ako uzavretie kruhu, ktorý pohltí vodná hladina, akoby sa nič nestalo. Niečo sa však stalo. V dnešnom svete, v ktorom sa skrýva, čo má byť verejné a zverejňuje, čo má ostať skryté, sa ani katolícka cirkev nemôže vyhnúť tomu, aby sa hovorilo verejne aj o tom, čo by chcela skryť. Lebo to, čo je skryté a utajené, dráždi našu fantáziu oveľa viac ako to, čo je zjavné a viditeľné.

Americký soulman Marvin Gaye zomrel pred rokmi absurdnou násilnou smrťou, no jeho slobodný duch poletuje svetom. Len včera som ho počul na dvoch miestach v Bratislave, ako z reprákov v krčme šepká svoje Sexual Healing a Mercy Mercy Me.

Vetu: „Falšovanie sa trestá“ poznáme naspamäť. Chápeme, že falšovanie je krádežou. Spája sa nám s peniazmi, obrazmi, vstupenkami, ale rovnako platí aj pre seminárne, bakalárske, diplomové a doktorské práce. Lebo plagiátorstvo nie je ničím iným ako falšovaním. Vydávaním cudzieho diela za vlastné. Napriek tomu je veľkým biznisom. Diplomovku na kľúč kúpite v akcii za tisícovku. Len sa nesmie volať diplomovka, ale podklad.

„Toto nie je čas na bilanciu, toto je čas na bodku,“ znie prvá veta glosy Petra Zajaca z predpredminulého čísla .týždňa. Tiež mám pocit, že sa kamsi vytratila kontinuita na rok 1989, solidarita generácií, étos v politike. Príliš veľa marketingu, hier s médiami, gest a rečí.