Slobodomurári vo Vatikáne, okultné praktiky v kláštoroch, kňazi spochybňujúci Ježišovo zmŕtvychvstanie. To všetko sa podľa troch kňazov a jedného diakona dnes deje v katolíckej cirkvi. Lepší scenár by nenačrtol ani Dan Brown.

Umelec a inštitúcia k sebe nikdy veľmi nepasovali. Umenie vždy stojí v opozícii k oficiálnemu, vyskakuje, breše a hryzie ho do lýtka či do krku.

O nedávno vyznamenanom Vladimírovi Juklovi sa zvykne hovoriť aj ako o generálovi tajnej cirkvi, ktorá tu fungovala počas komunistickej totality. Tajná cirkev však mala aj svojho duchovného otca. Bol ním chorvátsky jezuita Tomislav Kolakovič.

Rebríčky patria do ekonomiky alebo športu, teda tam, kde sa niečo dá jednoznačne spočítať alebo zmerať. Určite však nie do literatúry a umenia. Preto nevyhlasujeme „Knihu roka”, ani sa nepokúšame vytvoriť nejaký knižný rebríček.

Hovorí, že celoživotne si pripadá ako niekto medzi. Vďaka presahom v tvorbe ho medzi seba celkom neprijali fotografi ani výtvarníci. Jeho však netrápi médium ani zaradenie, ale plynutie času.

Neviem, prečo sa advent nutne považuje za krásne obdobie roku. Prší, mrzne, občas je sneh a občas nie je a tma je tu u nás v strednej Európe už o štvrtej popoludní. A môj syn Jakub napísal na svoj facebook, že sa vo svojich trinástich rokoch na Vianoce neteší.

V portrétnej fotografii sa Matúš Zajac usiluje o postihnutie topografie nezmapovateľných tvárí, ale aj o ľudskú krajinu nášho okolia.

Myslím, že to bolo 17. novembra 1988. Cestoval som nočným rýchlikom. V kupé bolo umývadlo, ale nešla voda.

V roku 1988 odovzdal 25-ročný študent Universtity of California Michael Chabon svojim profesorom dizertačnú prácu. Bol ňou jeho prvý román Záhady Pittsburghu. „Na začátku léta jsem byl na obědě se svým otcem mafiánem.” To je jeho prvá veta.