Vstúpili sme do 500-ročného buddhistického kláštora v stredovekom mestečku Kagbeni, v horách, na južnej hranici dolného Mustangu. Okolo nás pobehovali malí holohlaví mnísi, všetky vekové kategórie od 5 rokov, hanbili sa, okúňali a starší lámovia ich káravým úsmevom povzbudzovali ku komunikácii v angličtine. Jeden z mála dobrých efektov turizmu na miestnej krajine je rozvoj školstva. Aj toho „cirkevného” (aj keď buddhizmus má od cirkvi asi ďaleko).

S potešením oznamujem, že .týždeň, jeho ľudia a príspevky získali najviac Novinárskych cien za rok 2011 spomedzi všetkých médií na Slovensku. Získali sme celkovo 6 hlavných cien.

Útok na nášho priateľa a autora Tomáša Janovica a jeho manželku je otrasný z viacerých hľadísk. Eva Čobejová o tom píše na strane 9. Mne sa okrem osobného hľadiska zdá dôležitá najmä symbolika.

Zaoberá sa družstevnými spolkami, ktoré pred vznikom sociálneho štátu riešili sociálne potreby ľudí. Na Slovensko prišiel prednášať o tragédii spoločnej pastviny, no nečuduje sa našincom, že sú naštvaní na privatizáciu. Kanadský ekonóm David Schmidtz.

Písať o seriáli po jednej-jedinej odvysielanej epizóde je prinajmenšom trúfalé. Ale skúsim, lebo Touch má ambície stať sa televíznou udalosťou roka, seriálom, ktorý znova posunie latku a nastaví nové štandardy. Nejde o veľkohubé PR vyjadrenia z kampane, ale o dojmy, ktoré zanechal pilot. Normálne by som ich nazval rozpakmi, lebo zatiaľ vôbec nie je jasné, aký bude príbeh, kam bude smerovať a aká metapointa ho čaká na konci. Vlastne ani k normálnej zápletke nedošlo, len sa prišlo na nejaké veci.

Skutočnosť, že vízia parlamentu bez SDKÚ sa vôbec objavila a zvažuje, už predznamenáva preskupovanie na politickej mape. A to takmer aj bez ohľadu na marcový výsledok Dzurindovej strany. Pokiaľ sa teda nezmátožia nejako celkom výrazne cez 10 percent, čo je však čoraz nepravdepodobnejšie... Aj keď nie vylúčené.

„Meno Maďar opäť bude pekné...“ napísal svojho času (asi pred 164 rokmi) Sándor Petőfi s nekonečným optimizmom. Nateraz o tom skôr pochybujeme. Pritom o nás hovoria azda všade. Značne skreslene a nepresne, čo znižuje hodnovernosť ešte aj oprávnenej kritiky. V titulkoch sa dočítame, že Maďarsko už nie je republika. Mudrci vôbec nečítali novú ústavu, z ktorej vysvitá, že výlučne používame len tradičný názov krajiny Maďarsko (Magyarország), ale štátna forma je aj naďalej republika.

V roku 2011 vyšlo niekoľko desiatok kníh slovenských autorov a autoriek a k tomu niekoľko stoviek slovenských a českých prekladov. Vybrať z nich jednu „naj" knihu nie je možné, zostavovať „rebríček kvality" je absurdné. Namiesto toho sme oslovili niekoľko ľudí, ktorí majú ku knihám blízko a spýtali sme sa ich, čo z pôvodnej slovenskej literárnej tvorby a čo z prekladov do slovenčiny a češtiny ich tento rok najviac zaujalo. Tu sú ich odpovede.

Píšem, aby som sa zvečnil. Takto odpovedal Tatarka na otázku J. P. Sartra, prečo si zvolil spisovateľské remeslo. Podarilo sa. Tatarka sa zvečnil nielen ako spisovateľ, ale aj ako dôležitý spoločenský mysliteľ.

Zmutovaný dubstep, kreatívne koláže, chillwave, znovuzrodenie gotiky, internetové streamovanie. Aj taká bola svetová nezávislá hudobná scéna v roku 2011.