Karl Friedrich Hieronymus von Münchhausen alias Baron Münchhausen alias Baron Prášil vošiel do dejín ako najväčší klamár všetkých čias. Lož je s ním zrastená natoľko, že on sám je často vnímaný nie ako reálna historická osobnosť, ale ako literárna postava či Gottfrieda Augusta Bürgera, alebo Rudolfa Ericha Raspea, ktorí si však barónove fascinujúce historky nevymysleli, iba ich prerozprávali. Let na delovej guli, cesta na Mesiac a tak ďalej, na prvý pohľad neuveriteľné príbehy skutočného Baróna Prášila, ktoré však nemôžeme pokladať ani za lži, ani za klamstvá. Lebo Prášilova fantázia, ako každá iná, nie je ani klamstvo, ani lož, naopak, je to číra pravda, len pravda vyššieho rádu.

Slovensko má novú spisovateľskú hviezdu. Jej debut vyšiel u veľkého vydavateľa a teší sa pochvalným recenziám, priazni čitateľov, pozornosti médií. Je výnimočná. Je a nie je.

Navzdory faktu, že dominantnou skupinou hráčov videohier sú skutočne muži medzi tridsiatkou a štyridsiatkou, akosi to veľmi nevidno. V mainstreame takmer vôbec, a dokonca aj v špecializovaných médiách, pre ktoré sú videohry stredom sveta, dávajú o sebe v diskusiách vedieť predovšetkým šarvanci o desať, pätnásť, dvadsať rokov mladší. Akoby sa dospelí muži, holdujúci videohrám aj v zrelom veku, za toto svoje hoby skutočne hanbili. Alebo sa tým nepotrebujú pýšiť, veď vedia svoje, alebo je im nejaké búranie predsudkov celkom ľahostajné. Kto nechce hrajúceho sa dospelého pochopiť, pre toho je každé vysvetľovanie nedostatočné a kto ho chápe, pravdepodobne sa hrá tiež. Prípadne by sa hral, ale ešte nenabral odvahu.

„Nedúfaj nik, nik nevyjde, kto vchádza.“ Nápis, ktorý Dante umiestnil nad pekelnú bránu a zároveň najsprofanovanejší verš Božskej komédie, často to jediné, čo si z Alighieriho pamätáme. A ešte Vergília ako sprievodcu, niežeby sme poznali niečo viac ako to meno, aj keď to bol pravdepodobne autorský zámer. Vlastne zámer nie, skôr akýsi automatický Danteho predpoklad. Nikto gramotný predsa Vergília nemôže nepoznať. Nie v neskorom stredoveku, ktorý sa už-už naťahoval, aby podal štafetový kolík programovo proantickej renesancii. Dnes si o gramotných netrúfame predpokladať nič.

Boris Vian je možno klasikom svetovej literatúry a už len kvôli Pene dní je to celkom v poriadku, avšak, ak by zároveň nebol Vernonom Sullivanom, nevracal by som sa k nemu tak často. U mrtvých na barvě kůže nesejde, Zabte ošklivé, Holky nemaj ponětí a samozrejme Naplivu na vaše hroby, prvý román Vernona Sullivana, preložený do francúzštiny Borisom Vianom.

V priebehu štvrť roka to Biely dom schytáva druhýkrát. V apríli sa ním prehnali gauneri pod režisérskym vedením Antoine Fuqua vo filme Olympus Has Fallen (v našich kinách ako Pád Bieleho domu) a teraz, koncom júla, si z Bieleho domu urobili strelnicu kumpáni režiséra Rolanda Emmericha vo filme s názvom, ktorý sa distribútor ani len nepokúsil preložiť, aby nedošlo k zámene. White House Down.

Ninja korytnačky sa vrátia do kín v produkcii režiséra filmových Transformerov Michaela Baya. Režisér filmov 300, Watchmen a Muž z ocele Zack Snyder oznámil, že Batman a Superman sa stretnú v jednom filme, na scenári už sa pracuje. Prvá epizóda Almost Human nového seriálu z dielne J. J. Abramsa (Nezvestní, Alcatraz, Fringe, nové Star Treky) divákov nadchla, rovnako ako prvá epizóda seriálu Agents of S.H.I.E.L.D, tvorcu filmových Avengers a vôbec génia Jossa Whedona.

Star Trek: Do temnoty, dvanásty veľký celovečerný Star Trek, nakrútený primárne pre kiná, sa od 6. júna premieta aj u nás. Kultúrna inštitúcia, ktorej je dôstojným reprezentantom, ho vo všetkom presahuje, ale tak je to správne. Lebo Star Trek, dámy a páni, Star Trek je grál.

Už mesiac žijem Apolloniom Rhodským, potrebujem sa naučiť naspamäť aspoň zopár veršov. Niežeby som musel, chcem. Argonautika je úžasná, fascinujúca, veľkolepá, majestátna, jeden z pilierov európskej literatúry, číta sa takmer dvetisíc tristo rokov. Príbeh Iásonovej výpravy za zlatým rúnom a jeho vzťah s Médeiou pozná každý, poznali ho už aj Homér, Hesiodos, Aischylos, Sofokles a vôbec, poznala ho celá Antika, avšak Apollóniova verzia je prvá, ktorá sa dochovala komplet.

Filmové leto sa začína. Trocha predčasne, ale o to intenzívnejšie. Týždeň čo týždeň až do septembra uvidíme v kinách aspoň jeden kúsok s tým najveľkorysejším rozpočtom a najväčšími komerčnými ambíciami. Žiadny z nich však nebude taký dôležitý, spoločensky dôležitý, ako český autorský celovečerný dokument režisérky a scenáristky Silvie Dymákovej Šmejdi. Začal sa premietať 18.4., v tých istých multiplexoch ako povedzme „nový Tom Cruise“, len v menších sálach. Treba dúfať, že naň budú chodiť ľudia a najlepšie aj so svojimi seniormi.