Mesiac fotografie patrí dlhodobo k najvýznamnejším kultúrnym udalostiam u nás. Každý rok nám ukazuje nielen,ako sa zmenila fotografia, ale aj to, ako sa meníme my a kam sa posúvame

Som v Dubline, na volebnom kongrese Európskej ľudovej strany. Práve predniesli pred delegátmi konzervatívnych a kresťanskodemokratických strán z celého kontinentu pohnuté prejavy dvaja čestní hostia: Vitalij Kličko a Júlia Tymošenková. Bezprostredné dojmy?

Aby bolo jasné: Roberta Fica pokladám za horúceho favorita prezidentských volieb. No ani najpopulárnejší slovenský politik nemá v druhom kole istotu. Minimálne v jednom ohľade bude totiž na tom zrejme horšie ako Ivan Gašparovič, nudný víťaz z roku 2009.

V aktuálnom vydaní .týždňa, ktoré je v predaji od pondelka, 4. novembra, si môžete okrem iného prečítať:

Vrátil som sa z Brna, celý ohromený. Lepšie povedané zhrozený. Začiatkom kampane, nástupom ľavice a niečoho, čo je ešte horšie a škodlivejšie.

V najnovšom čísle .týždňa, ktoré vychádza v pondelok 29. júla, si okrem iného môžete prečítať:

V apríli uzreli svetlo sveta dve správy o stave slovenského školstva. Jednu z nich predložil minister vláde, ktorá ju zobrala na vedomie. Druhú predložilo niekoľko učiteľov verejnosti, a tá by ju nemala nechať nepovšimnutú. Skutočnú správu o stave školstva totiž dostaneme až porovnaním týchto dvoch správ.

Mám 47, v školstve však pôsobím „len“ sedem rokov, po predchádzajúcej, dvojnásobne dlhej, podnikateľskej skúsenosti. Dovoľujem si preto ponúknuť svoj osobitý pohľad na tému kvázi zvonku.

Keď sa pred dvoma rokmi rozišli cesty oboch talentovaných generačných druhov, zdalo sa, že kým Daniel Lipšic vykročil priamo za úspechom,  Radoslav Procházka sa prešpekuloval. Ale tento dojem klamal.  

Už tretí rok spovedáme zaujímavé slovenské osobnosti. Takmer každý respondent najneskôr v druhej vete povie niečo v tomto zmysle: Neviem oddeliť prácu od zábavy. Som tá šťastná výnimka, ktorá môže v živote robiť to, čo ju baví.