Bol to úrodný rok. Doma aj vo svete vyšlo oveľa viac zaujímavej muziky, než nielen jeden človek, ale ani celý kŕdeľ hudobných novinárov, publicistov, hudobníkov a
Vo „Váj“ na 92. ulici (The 92nd street Y) na Manhattane bol 18. január dátumom trochu inej inaugurácie. Na začiatok rozhovorov o morálnej odvahe bol viac než vhodný.
Keď sa povie československá Nová vlna, človeku napadne niekoľko vecí: výborné filmy, Forman, FAMU, spoločenské uvoľnenie, trezor... A tiež otázka, ako to všetko bolo možné.
Pred 25 rokmi som nastupoval ako študent do prvého ročníka na Univerzite Komenského. Pamätám si príjemné vzrušenie, ktoré som prežíval cestou vlakom na zápis. Vzrušenie z možností, ktoré nasledujúcich päť rokov sľubovalo.
Keď začal Milan Šimečka písať v roku 1988 denník, ktorý nazval Koniec nehybnosti, počítal s mágiou osmičkových rokov ako významných predelov a sťažoval sa, že osmičkový rok 1988 neprichádza. Pomýlil sa len o rok. Osmičkový rok prišiel v roku 1989.
Pred dvadsiatimi rokmi sa v Poľsku uskutočnili čiastočne slobodné voľby, ktoré odštartovali zmenu režimu. Hoci táto udalosť neskôr trochu zanikla v tieni vizuálne atraktívnejších revolúcií, pre mnohých východoeurópskych revolucionárov bol poľský príklad odstavenia komunistov od moci zaujímavou inšpiráciou.
