Vinica, ktorú nadobudol predseda vlády na konci dlhej reštitúcie v roku 2002, zaiste nemá, ako naznačoval Mikuláš Dzurinda, parametre „slavkovského tunela“.

Na bratislavskom letisku prebieha názorná ukážka toho, čomu Ficovi ľudia hovoria „ambícia ukázať, že aj štát to vie“. Vskutku impresívny pohľad.

Slovensko ako prvá krajina Európskej únie zverejnilo postoj k prípadnému vyhláseniu nezávislosti Kosova.

Ako utopiť doktora Mečiara – aj týmto titulkom by sa mohol nadpísať plán, ktorý odštartoval v tejto veci viac líder Smeru než premiér Robert Fico.

Po sérii akrobatických premetov, ktorých väčšina však nebola zmenou reality, len mediálne precenenými dramatizáciami, sa na Slovensku zrodila dohoda, že koaličná kríza sa skončila.

Problém so Slovenským pozemkovým fondom (SPF), ktorý vyvolal koaličnú krízu, sa nezačal za Ficovej, dokonca ani predtým za Dzurindovej vlády. Ten pretrváva od roku 1992, keď fond vznikol.

Odišli sme z KDH. Pokúsim sa opísať rozhodujúce okamihy, ktoré o tom rozhodli.

Projekt opozičnej spolupráce, ako ho minulý štvrtok predstavil Daniel Lipšic, opozičné strany hneď vo svojich prvých reakciách pochovali. A treba dodať, že nie je príliš za čím trúchliť.

Titulok tohto článku vyjadruje cieľ, ku ktorému smeruje moja vízia opozičnej spolupráce, predstavená pred niekoľkými dňami verejnosti po tom, čo som o

Keby bol Robert Fico iba jeden zo stoviek doktorov práv, vypovedala by jeho účasť na kubánskej recepcii len o