Súčasná politika trpí nedostatkom skutočných osobností, a aj preto je dobré si pripomenúť, kto boli osobnosti Novembra 1989. Dá sa nimi inšpirovať dnes, pod vládou novej, antinovembrovej moci? Hovoríme s literárnym vedcom, spisovateľom, bývalým politikom za VPN, poslancom a členom predsedníctva Federálneho zhromaždenia ponovembrovej ČSFR Milanom Šútovcom.

Imrich Erös bol eso odboja proti fašizmu aj komunizmu, ktorého chcel režim vymazať z histórie tejto krajiny aj z príbehu jeho vlastnej rodiny.

Robert Fico sa už dlho netají nepriateľským vzťahom k niektorým médiám, ktoré si robia svoju prácu a nenechajú sa opiť jeho rečami, či dokonca robia investigatívnu žurnalistiku a zisťujú o ňom a jeho nominantoch a spojencoch závažné veci. A tak sa ich rozhodol vyhlásiť za nepriateľské. A nebol sám.

Oslavujeme 34 rokov od Novembra 89 a 17. november je už aj štátnym sviatkom – to sa podarilo. O tom, či sa podarilo aj to ostatné, čo z hodnôt Novembra zostalo, hovoríme s ľuďmi, ktorí boli pri tom: s Petrom Zajacom, ktorý vtedy zakladal VPN, a Františkom Mikloškom, tiež zakladateľom VPN a neskôr členom KDH.

Sloboda, na ktorej cestu sme s tápaním nastúpili pred 34 rokmi, nebola a nie je spočinutím na konci dejín. Správanie dnešnej novej moci nám krehkosť výdobytkov skvelého roku 1989 pripomína dnes až príliš jasne. A MY musíme jasne odpovedať.

Čeliť neúprosnej realite je niekedy náročné. Niekomu pomáha únik do fantázie, iní siahajú po alkohole či ženách. Ak tie práve neušli do sauny. Tak nám to aspoň naznačujú tri novinky v kinách, čo je, mimochodom, tiež dobrý spôsob úniku.

Čo si myslí o prestrelenom humore Petra Tkačenka a Rada Ondřejíčka, ktoré vtipy o Anne Záborskej sú podľa neho za čiarou, ako mali liberáli reagovať na kauzu Magušinová. O tom, v čom sú voči sebe liberáli a konzervatívci neféroví a čo znamená prejsť „testom Zuzany Kovačič Hanzelovej“, sme sa rozprávali s humoristom a hercom Mojmírom Procházkom.

Igor Paško má zvláštnu záľubu. Sprevádza turistov do Černobyľskej oblasti postihnutej radiáciou. Ako to súvisí s vodkou a prečo sa nebojí rádioaktivity? V čom je dovolenka v Černobyle iná? Prečo sa do postihnutej zóny vrátili žiť ľudia? Koľko mala havária vlastne obetí? Článok si pripomíname pri príležitosti výročia výbuchu v Černobyle.

Čo je to byť trans človekom? Čo je to transrodovosť ako jav, ako sa naň pozerá medicína a čo sa stane, keď namiesto odborných riešení prichádzajú politické? Hovorí prednosta psychiatrickej kliniky Michal Patarák.

Problém Slovenska je, že sa nevie rozhodnúť, kam patrí. Nemal v tom jasno ani Štúr a túto neistotu sme ako spoločnosť zdedili. Ale nie sme odkázaní lavírovať medzi Východom a Západom. Ak je ozaj našou dejinnou cnosťou sebazáchova, tak vieme, že Západ je miesto prežitia so cťou.