Nebolo potrebné vyčkávať u nás na výsledok volieb, aby bolo dostatočne zrejmé, že už zase to akosi „spolu nezvládame“. Platilo by to, aj ak by bol výsledok relatívne lepší, než je ten aktuálny. Problém sa v každom prípade netýka len „politického systému“ v dnes obvyklom, obmedzujúcom zmysle slova.

V najnovšej epizóde podcastu Týždeň s .týždňom sa Eugen Korda rozpráva s kolegami o útoku na nemocnicu v Gaze, o zložení budúcej vlády a prečo je pre nás dôležitý výsledok volieb v Poľsku.

Zloženie novej vlády SR sa už zviditeľňuje, a spolu s ním aj vzorce jej budúceho správania (ak by, pravda, boli tieto doposiaľ nejakým tajomstvom). Udalosti a vyhlásenia naberajú spád, a to sme sotva na začiatku. No akokoľvek sa povrch diania môže zdať chaotický, jeho hlbšie vody môžu odhaliť isté dlhodobejšie schémy.

Teroristická ofenzíva, ktorú v nebývalom rozsahu odštartoval Hamas proti Izraelu, nám opäť pripomína, akú moc dokáže mať agresívna iracionalita extrémnych ideológií nad stúpencami, na ktorých neplatí rozumné presviedčanie. A nejde len o izolovaný problém, o spôsob myslenia a konania stúpencov jedného hnutia.

Hosťami Eugena Kordu v dnešnom diele podcastu sú Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák, Juraj Petrovič a Štefan Hríb.

Eugen Korda sa rozpráva o udalostiach posledných dní s kolegami Marínou Gálisovou, Martinom Mojžišom, Tomášom Zálešákom, Jurajom Petrovičom a Štefanom Hríbom.

Je riskantné skúmať, ktorý národ je dnes najinteligentnejší, a ktorý najmenej. Hoci existujú tu a tam nejaké pokusy o merania a štatistiky, hovoriť o ich zisteniach zaváňa pre mnohých rasizmom a hriechom proti politickej korektnosti. Poplach je však zbytočný.

Pri písaní o Novembri 1989 je dnes už ťažké vyhnúť sa istému opakovaniu. Našťastie, je tu niečo, čo mi umožňuje sa z tohto problému predsa len trochu vyslobodiť. Plynúci čas totiž vyžaduje aplikovať prežitú skúsenosť na novú situáciu, v nových podmienkach.

V najnovšom podcaste účinkujú Tomáš Zálešák, Martin Mojžiš, Juraj Petrovič a Štefan Hríb. Moderuje Eugen Korda. 

Na to, aby sme praktizovali demokraciu, potrebujeme aj adekvátne mysliacich a cítiacich občanov. Keď však príde na konkretizáciu predstáv, ako by mal taký občan vyzerať, kto to je, odkiaľ a aké bociany ho nosia, narážame na opakované nejasnosti, nezhody, ba aj urputné a na pohľad neriešiteľné spory.