Keď som bol dieťa, mama nám vždy prízvukovala, že na zemi sa smie sedieť iba v mesiacoch, v ktorých nie je písmeno „r“. Takto nás veľmi ľahko naučila nielen ich mená, ale aj to, kedy sa začína pikniková sezóna.


V električke sa zhovárajú dvaja mladíci. Počul si, že premenujú Moskovské námestie? Áno, ale predsa ho všetci budú nazývať Moskovským. Dostane meno po nejakom Kálmánovi Széllovi, ale kto už vôbec pozná to meno? (Kálmán Széll, 1843 – 1915, bankár, politik, predseda Uhorskej vlády v rokoch 1899 – 1903. Pozn. red.) Poučné.

Dňa 20. mája 2011 by sa Milan Paštéka dožil osemdesiatich rokov. Nebyť jeho smrteľnej autonehody v roku 1998, mohlo ísť namiesto spomienky o životné jubileum príslušníka generácie na pomedzí živej prítomnosti a pamäti, na hranici medzi prítomnosťou, meniacou sa na minulosť a sprítomňujúcou sa minulosťou. Milan Paštéka však už pred trinástimi rokmi túto hranicu prekročil.

Prečo náprava 2. piliera trvá tak dlho a je taká rozpačitá, keď každý už niekoľko rokov vie, v čom je problém a ako ho vyriešiť?

Aj keď žáner rhythm & blues vznikol na základoch prirodzenosti – čistej citovosti, jasnej melodickosti a mierneho, uvoľneného tempa – v poslednej viac ako dekáde sa od svojich pôvodných ideálov dramaticky vzdialil.

Spojené štáty podľa neho čelia obrovským rozpočtovým výzvam, oceňuje však Obamov pragmatický posun do politického stredu. Slovákom odkazuje, že bez vlády zákona ľudia nebudú štátu dôverovať. Americký právnik a aktivista James P. Kelly.   

Piráti z Karibiku 4: Na vlnách podivna sú obrovským komerčným hitom, akákoľvek debata o zmysle či kvalite je teda zbytočná. Znova platia slová českého klasika, môže sa nám to nepáčiť, môžeme s tým nesúhlasiť, ale to je tak všetko, čo s tým môžeme robiť.

V Bratislave sa skončil 7. ročník festivalu Nová Dráma, ktorého cieľom bolo ukázať, že okrem Shakespeara a Čechova existujú aj súčasní – živí autori, napríklad Dezorz či Vicen.

Každý vie, ako vyzerá diamant, aj to, že diamanty sú drahé. Rovnako každý vie, ako vyzerá tuha v ceruzke, a zrejme tuší, že za jeden diamant sa takej tuhy asi dá kúpiť dosť veľa. Nie každý však vie, že napriek cenovému rozdielu je chemické zloženie diamantu a tuhy do ceruzky úplne rovnaké.

Nikdy som nehral na žiadnom nástroji. Mali sme síce doma klavír, ale ten bol vždy rozladený a používali sme ho len na Medveďku, daj labku. Keď sme mali 16 rokov, kúpili sme si s kamošom Midim v Zlatých Moravciach gramce. Najlacnejšie, aké boli na trhu, ale také, na ktorých sa dalo mixovať. Museli sme si spraviť z dosák „šasi", lebo tie gramce stáli na takých chabých oceľových nôžkach, takže sa pri každom skreči hýbal celý gramofón. To bola investícia dvakrát 1 000 korún za gramofóny, nejakých 6 000 stál mixák, repráčik sme mali od kamaráta. Tak sme začali dídžejovať.