Traduje sa, že Slovenky a Slováci, ktorí aspoň raz v živote nevystúpili na Kriváň, nie sú správni vlastenci. Ak je to tak, násobí sa pocit vlastenectva počtom výstupov na tento strmý štít? Čo vlastne môžeme nájsť na Kriváni, vo výške 2 494 metrov nad morom?

Predstavte si, že počas najbližších 80 rokov sa niektoré obrovské mesto – napríklad Tokio – ocitne pod morskou hladinou, ktorá stúpne o celých 5 metrov. Ohrozené by boli milióny obyvateľov a tiež infraštruktúra v hodnote biliónov dolárov. Táto strašná vyhliadka je presne tým, čo majú kazatelia globálneho otepľovania na mysli, keď varujú, že musíme prijať „rozsiahle preventívne opatrenia, aby sme ochránili ľudskú civilizáciu tak, ako ju poznáme". Podobná rétorika sa môže javiť ako extrémna, ale ako by sme sa bez obrovského globálneho úsilia mohli vyrovnať so vzostupom morskej hladiny takého rádu?

Keď sa povie sčítanie ľudu, navodzuje to až antické a biblické asociácie, eventuálne výjavy z čias Márie Terézie. Aj keď my sme už „ľud“ digitálneho veku, tomuto úkonu sa raz za dekádu stále podrobujeme a málokomu napadne otázka, na čo je to vlastne potrebné.

V Maďarsku je v plnom prúde polemika o základnom zákone. V tlači aj medzi politikmi. Ani neviem, či je vhodné, aby Maďar písal o tom do slovenských novín. Lenže som presvedčený, že Slováci sú podobní Maďarom.

Po půlročním handrkování o platy mladých lékařů a pod výhružkou březnového odchodu, (3 800 z circa 12 000 nemocničních doktorů), nabírá kolize obrátky. V prvním dějství to vypadalo, že buď ustoupí vláda, anebo zkolabují nemocnice.

Medzinárodný menový fond odhaduje, že čisté náklady na podporu finančného sektora, vynútenú krízou, ktorú v roku 2009 poskytli krajiny G-20, predstavovali 1,7 percenta HDP (905 miliárd amerických dolárov), a voľne použiteľný fiskálny stimul zodpovedal v rokoch 2009 aj 2010 dvom percentám HDP.

Príjem Číny na hlavu obyvateľa dosiahol 3 800 amerických dolárov, a prekročil tak prah krajiny so strednými príjmami. No kým ekonómovia a stratégovia už usilovne načrtávajú budúci rast Číny a odhadujú, kedy dobehne Spojené štáty, nálada v Číne bola v roku 2010 skôr vážna a pochmúrna.

Takmer desať rokov bola americká zahraničná politika ovládaná vojnami v Iraku a Afganistane. Začiatkom roka 2011 s 50-tisícmi amerických vojakov v Iraku a ďalšími 100-tisícmi v Afganistane sa ani trochu nezdá, že by sa táto éra chýlila ku koncu. Ale je to tak.



Ani v priebehu roka 2010 sa nepodarilo vytvoriť spôsob, akým viesť rokovania o iránskom jadrovom programe. Takmer žiadne diplomatické úsilie neprinieslo výsledky, medzinárodné snahy diskusiu čoraz viac usmerňujú k sankciám a k tomu, aký mix z nich by prinútil Irán podrobiť sa.

Prvý rozpočet vlády Ivety Radičovej je na svete. Spolu s balíčkom úsporných opatrení dáva tušiť, aký bude rok 2011, keď chce koalícia presadiť niekoľko zásadných zmien. Zdá sa, že reformátori sa vrátili. No tentoraz postupujú opatrnejšie, ako by mohli.