V najnovšom podcaste účinkujú Tomáš Zálešák, Martin Mojžiš, Juraj Petrovič a Štefan Hríb. Moderuje Marína Gálisová.

Keď som sa v predminulom čísle zaoberal otázkou nahraditeľnosti politiky (a nielen nej) exaktnou vedou, len letmo som sa zmienil o umelej inteligencii. A pritom ide o jav, ktorého existencia môže (prinajmenšom sa tak zdá) všetku predchádzajúcu argumentáciu rozbiť na márne kúsky ako vetchú starožitnosť.

Fico odmietol ísť do Kyjeva, vraj stačí Užhorod. Plné námestia musia vo svojich snahách vytrvať.

A v novej verzii. Patrí k ľudskej povahe, že nové výzvy posudzujeme vo svetle minulých, ktoré sme viac či menej úspešne zvládli, no ktoré nikdy nie sú celkom totožné. Má to aj ďalší prirodzený, no nemilý dôsledok: nevieme dosť efektívne predchádzať niečomu, či aspoň zmierniť prípadné dopady niečoho, čím sme zaskočení – či už pre nedostatok skúseností, alebo preto, že dostupné skúsenosti ignorujeme.

Šermovanie termínmi „konzervativizmu“ a „liberalizmu“ sa u nás udomácnilo natoľko, až to prekrylo skutočnosť, že tieto mená sú v našom jazyku pomerne nedávnym importom. Nehovoriac o tom, že aj tam, kde tieto mená vznikli, zmenili mnohokrát svoj konkrétny obsah.

Ȏsmeho mája si pripomíname 78. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe. Čo nám zostáva dnes z nádejí na mier a slobodu? A (pri spomienke na Churchillov výrok) vieme, čo máme robiť, aby „cesty budúcnosti zostali voľné“? Správne rozpoznanie lekcií druhej svetovej vojny nemusí byť pri hľadaní odpovede na škodu.

S kolegom Tomášom Zálešákom, ktorý vyučoval na katedre politológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity a dlhodobo sa zaoberá o. i. problematikou ideológií, totalitarizmu a demokracie, sme hovorili o pojmoch a vzťahoch Západu a Východu, perspektívach demokracie a slobody, Slovensku, Rusku a ďalších súvisiacich otázkach.

Máme viac než tri dekády od pádu železnej opony aj od konca tunajšieho komunistického režimu. A znova trpíme úzkosťou ohľadom našej destinácie. Budeme Východ alebo Západ? Kam teda patríme? A čo pre nás znamená Západ v politickom zmysle?

Takmer som na to výročie zabudol. Tohto roku je to však okrúhle výročie; a aj keby nie, týka sa pálčivo aktuálnych tém, ktorých platnosť sa neobmedzuje na jeden deň v roku, tobôž dekáde. 25. júna 1903 sa v Motihari (India, Bengálsko) narodil Eric Arthur Blair, známejší pod spisovateľským menom George Orwell.

Nikto mi nemusí vysvetľovať, že tradícia snáh o politické „vyvažovanie“ vplyvu západu a východu je – najmä pre nás, Slovákov – nešťastná a nebezpečná. Ak však chceme na romanticko-slavianofilskú, komunistickú, pro-kremeľskú či podobnú mytologizáciu udalostí z deviateho storočia odpovedať tým, že budeme na tieto udalosti prikladať pravítko zhotovené podľa našich dnešných politických či ideologických predstáv a terminológie, sami na to ideme z veľmi nešťastného konca.